Narodil/a si sa ako originál, tak neumieraj ako kópia!
Blog je dočasne pozastavený!!! Poďakujte mojej mame :/
Pls hlasujte za mňa v 4.kole SONB presne =>TU !!! som tam ako VEA

Srpen 2008

3. kapitola

31. srpna 2008 v 21:10 | Vea
Všetko bude dobré miláčik. Počuješ ma? Všetko bude zasa dobré … šeptala som tíško Galadrielovi, no on neprestával plakať. Mala som výčitky, no nedokázala som už nič viac urobiť. Stále som sa vzďaľovala od domova. Od môjho domova, ktorý som našla a vzápätí ho aj stratila.
Naposledy som ešte pozrela vzad, no potom som sa už neotáčala. Kráčala som len dopredu a pozerala som na svoje šťastie v náručí. Galadriel bol ešte malý. Malé krehké bábätko, ktoré za nič nemohlo. Nemala som možno právo odopierať mu nárok na otca, no nemohla som už ďalej. Áthrey prekročil všetky hranice a tým u mňa stratil nárok na všetko. Dokonca aj na nášho syna.
Chvíľu bolo ešte jasno a slnko bolo vysoko na oblohe, no potom sa všetko zmenilo. Mesiac prevzal úlohu osvetľovať lesné cestičky a šuchot lístia pomaly ustával. Ligot žiariacich hviezd vyvolával pocit voľnosti a pokoja nie len u mňa, ale aj u Galadriela. Čím dlhšie som ho zovierala v náručí a pozerala do jeho belavej tváre, tým lepšie som sa cítila. Pomaly som zabúdala na bolesť, ktorú som cítila, no vedela som, že vo mne bude navždy. Aj keď sa budem snažiť ju utlmiť, vždy tam bude. Bude mi stačiť len letmý pohľad do očí nášho syna a opäť si spomeniem na neho. Na moju lásku, na Áthreya. Jemu som bola ochotná odovzdať seba, svoj život, či lásku. Milovala som ho a navždy ho aj milovať budem. Možno už nie tak, ako kedysi, no navždy …
Odrazu sa niečo zmenilo. Namiesto mesačným svetlom osvetlenou čistinou uprostred hustého lesa stála predo mnou skupinka elfov. Netušila som, čo sa deje no vedela som, že keď boli ochotný sa vzdialiť tak ďaleko od ich domovou, niečo sa muselo diať.
Položila som Galadriela do košíka a priblížila som sa viac k nim. Všetko bolo odrazu pochmúrnejšie a elfovia čoraz zúrivejší. Boli to vlastne aj elfovia?
-Prečo si to myslíte veliteľ?
-Všimli ste si predsa, že naša kráľovná opustila hradby a to nieje dobré.
-Videl som čo sa udialo medzi nimi a myslím, že bez nej to bude iné. Veľa elfov zostávalo pod jeho vedením len kvôli nej a teraz …
-Musíme ju nájsť. Nemôžeme nechať našu rasu upadnúť do záhuby.
-Máš pravdu chlapče. Musíme ju nájsť …
-A prečo by ste ma mali nájsť. Riekla som a predstúpila pred nich. Chvíľu len nemo hľadeli, no potom sa uklonili a čakali na moje rozkazy.
-Vstaňte … povedala som im a oni poslúchli. Čo sa deje?
-Vaše veličenstvo … začal jeden z nich a mňa až striaslo. Nemala som rada, keď ma niekto oslovoval vznešene a nie ešte takto.
-Už nemôžme takto ďalej. Neberte si to zle no veľa z nás už pri kráľovi nezotrvá. Nechceme byť pod jeho vedením. Už nechceme ráno vstávať a opúšťať svojich milovaných len kvôli nemu. Nedokáže si nás oceniť. Berie nás už ako samozrejmosť …
-Chápem vaše obavy, no neviem vám poradiť. Nemám moc a ani silu to zvládnuť. Povedala som a sklonila som pred nimi zrak. Nedokázala som im hľadieť do očí a hovoriť im, že všetko sa zas napraví, keď aj ja sama som vedela, že to tak nebude.
-Vráťte sa späť vaše veličenstvo. My vieme, že vy nás dokážete viesť. Dokázala to vaša matka a dokážete to aj vy.
-Ja … nedokážem to … nechcem sa už k nemu vrátiť …
Tento krát to bolo po prvý krát, čo som povedala pravdu. Povedala som, čo cítim a vedela som, že keď už som raz odišla, nemôžem sa vrátiť späť. Vtedy ma však niečo napadlo. Niečo, čo by mohlo mať úspech a pritom by to nespôsobilo škodu. Čo ak by …
-A myslíte si, že si toho nevšimne?
-Myslím, že nie. On hľadí len na to, ako vytvoriť novú, silnejšiu armádu. Myslí to dobre no viem, že to preháňa. Proste sa správajte ako doteraz a keby bol problém, tak sa obráťte na mňa.
-Budeme sa riadiť vašou radou teda, ale to, či pri ňom zotrváme už nieje len na nás ale na všetkých. Pokúsime sa brániť naše mesto no nemôžeme to zaručiť.
-Viem, že urobíte všetko, čo je vo vašich silách a preto sa na vás spolieham. Nemôžem vás nútiť k niečomu, čo sami nechcete. A teraz, ma prosím ospravedlňte a hlavne, hlavne nespomínajte niekomu v meste, že ste ma videli. Ak by sa to dozvedel Áthrey, neviem, čoby sa mohlo stať. Preto vás prosím, mlčte.
-Spoľahnite sa na nás … povedal mi veliteľ a ostatná len mlčky pritakali tiež.
-Ďakujem … povedala som a potom som sa vytratila. Nemala som už moc času a teraz, teraz už viem, že nie som sama. Mám pri sebe svoj ľud, svojho syna a všetko, čo potrebujem. Všetko okrem môjho manžela no to, to bolo teraz nepodstatné.
* * *
Ea! Skríkol som a odrazu som stál zoči voči mojej láske. Pozerala mi do očí a v náručí zvierala malý uzlíček. Prešlo už mnoho času od vtedy, čo som ju videl naposledy no to nemenilo nič na tom, že bola neustále očarujúca a s dieťaťom v náručí vyzerala neodolateľne. Pohladil som ju po tvári a potom som ju zaviedol do domu. Neveril som tomu, že ju mám pri sebe no teraz, teraz som bol už len s ňou. Položila syna po postele a potom na mňa pozrela. Nevyzerala byť nešťastná a ja by som nikdy nepovedal, že si prežila všetko to, čo mi písala, no teraz mi to bolo aj tak jedno. Privrela dvere a prisadla si ku mne na pohovku. Chvíľu na mňa len pozerala a potom sa usmiala. Ahoj, ja som Eámane. Povedala mi a ja som sa rozosmial. Ja som Oliver, riekol som jej a objal som ju okolo ramien. Cítil som, ako sa zachvela no potom na mňa len pozrela a pobozkala ma. Mal som pocit, že sa vrátil čas. Vnímal som len jej bozky. Neuvedomoval som si však to, že len kúsok od nás stojí jej manžel a v ruke zoviera dýku. Podišiel ku Ei a ja som už len nemohúco sledoval, ako jej slzy stekajú po tvári a krv jej presakuje cez tričko. Prepadol ma záchvat paniky a vtedy, vtedy sa to všetko skončilo …
***************************************************
Pokračovanie na budúce xD a nezabíjajte mňaaa :D loobim vás ... a nezabudnite ... no vy viete na čo (KOMENTíKY) ... asi tak :D

Emilin denník - Strata všetkého (7.časť)

30. srpna 2008 v 8:00 | Vea
Piatok, 22.5.
-Ahoj moja! Skríkol po mne Márk a potom ma vzal do náruče.
-Ahoj Márk. Povedala som mu, a potom som sa usmiala.
-Aký si mala deň?
-No, bol celkom dobrý ale … hovorme radšej o tebe. Aký si mal deň ty?
Spýtala som sa ho a radšej som sa vyhla jeho pohľadu. Dneska mi bolo horšie ako v posledné dni. Všetko sa mi točilo a bola som už zúfala. Márk sa len usmieval a začal mi rozprávať snáď celý priebeh jeho dňa. Zastavil sa pomaly až na konci a potom mi stisol ruku.
-Emilie? Si v poriadku? Vyzeráš byť dosť bledá. Nechcela by si si ísť radšej niekam sadnúť?
-No, ako chceš. Povedala som mu a hľadela som si na topánky.
Vždy keď ma objal, či pobozkal, mala som sto chutí kričať nie. No keď som si spomenula na Patrika, na to, ako bozkával Marry-Ann, hneď som na všetko zabudla a opäť som sa začala pokúšať začať svoj život na novo. Pri tej myšlienke na tých dvoch mi bolo vždy do plaču no nemohla som s tým už nič robiť. Musela som sa proste pozbierať a naozaj na neho zabudnúť. Ako sa hovorí, na lásku treba dvoch a my dvaja, si asi nie sme súdený.
Pozrela som do Markových očí a potom som sa usmiala. On ma mal naozaj rád. Pozeral na mňa ako nikto. Venoval mi každú sekundu, každú minútu jeho času. Bola som s ním naozaj rada. Pri ňom, som sa cítila dobre.
-Dobrú noc Emilie. Rád som ťa zasa videl. Sladké sny. Zašeptal mi do uška a potom ma nežne pobozkal na pery.
-Aj tebe Márk. Odvetila som mu a potom som ho ešte objala.
-Tak teda, nabudúce. Povedal mi ešte a potom nasadol do auta. Sledovala som ho už len zdiaľky, no i tak mi nebolo o nič lepšie. No ani o nič horšie. Bolo mi proste stále rovnako. Tomu sa hovorí puberta. Čo by som dala za to, aby už bolo po nej! Neznášam tento vek!
Sobota, 23.5.
-Prosím? Povedala som do telefónu po tom, čo mi už asi hodných desať minút vyzváňal.
-Kto je tam? Povedala som už trochu naliehavejšie a potom som sa posadila na stoličku. Bolo možno sedem hodín ráno, no moja mama už behala po byte. Čo horí? Pomyslela som si a potom som sa započúvala do ticha v telefóne.
-Emi? Ozvalo sa odrazu a ja som sa zmohla len na slabé:
-Áno?
-Som rád že ťa opäť počujem.
-Ehm, aj ja som rada ale, kto tam?
-Patrik … ozvalo sa odrazu a ja som stíchla.
-Prepáč ak som ťa zobudil ale, chcel som vedieť, ako sa máš. Dlho sme spolu nehovorili.
-No, mám sa celkom fajn. Všetko po starom. A čo ty? Povedala som a potom akoby mi narástla v krku obrovská hrča. Čakala som na jeho odpoveď, pričom som sa celá chvela. Jeho hlas, vlastne už len myšlienka na neho vo mne vzbudzovala zvláštny pocit.
-Ujde to, len mi je smutno. Všetko sa akosi zmenilo. Čo sa stalo Emi?
-To sa pýtaš mňa? To by si mal vedieť ty.
-Ja? Ako to myslíš. Veď ty si sa na mňa vykašlala.
-Ja? Prepáč Patrik ale tento rozhovor nemá očividne zmysel.
-Prepáč ale chcem vedieť, kedy sa to stalo. Kedy som to pokazil. Kedy si ma tak znenávidela.
-Spomínaš si na to ráno, keď si ma pozval do cukrárne?
-Áno, spomínam. V ten deň som dúfal, že potom sa už naozaj všetko obráti na dobré.
-Tak si potom spomeň aj na poobedie. Na to, s kým si bol a čo ste robili. Spomeň si na to a potom pochopíš. Zbohom Patrik. Povedala som a potom som rýchlo zavesila. Netušila som, či si spomenul alebo ho to aspoň trochu zamrzelo, no vedela som, že konečne sa aspoň niečo vyriešilo. Konečne budem mať aspoň na malý okamih pokoj.
Piatok, 12.6.
Wrrrr!!! Takmer celý mesiac bez denníka. Ja tu asi niekoho zadrhnem. Vôbec neviem, ako sa to stalo no však. Stratil sa mi! Moja hystéria bola priam kolosálnych rozmerov. Keby som tak dokázala popísať všetko to, čo sa medzitým udialo. Je toho snáď toľko, že by mi ani sám pán boh neuveril.
Kde mám teda začať? Asi nikde. Síce sa toho udialo naozaj veľa, ale sú to len naozaj nepodstatné veci. Jediná vec, ktorá ma teraz neustále trápi je Márk. Počas tej doby, čo som s ním, som sa do neho myslím, naozaj zaľúbila. Bol mi oporou a neustále ma povzbudzoval. Teraz sa však dosť zmenil. Mám pocit, že by chcel omnoho viac než len moje bozky, moje objatia. Naposledy, keď som bola s ním, začal byť taký … ja ani neviem. Odrazu ma len zovrel v náručí a temer som sa z neho nedostala. Hovorili sme síce už aj o sexe ale tak, je skoro. Nie sme predsa spolu tak dlho, aby sa niečo také stalo. Alebo hej? Ja vôbec neviem. Niekedy by som ho už najradšej vôbec nevidela ale, to predsa nejde. Chodím s ním no nedokážem mu povedať koniec. Veľmi mi pomohol no teraz … niekedy mám z neho naozaj strach.
P.S. K tomu stratenému denníku!!! Založila som ho, lebo môj milovaný brat mi ho videl a chcel mi ho vziať. Preto som zaradila taktiku skrytia na vhodné miesto. Naozaj bolo vhodné, lebo keď som ho na druhý deň hľadala, akosi som zabudla na to, kam som ho dala. Už som ako starý človek omg. Začínam mať sklerózu! Ale musím poďakovať mojej mamičke, lebo mi ho pomohla nájsť. Akosi robila letné upratovanie ( lebo hľadala obaly na vysvedčenia) a náhodou ho našla zaseknutý medzi dvoma policami. No však to, ako sa tam dostal, zostáva i naďalej záhadou. Ja si pamätám len na skriňu, veci a potom na jedno želiezko, pod ktoré som ho dala. Proste som naozaj ,,šikulka´´.
Sobota, 13.6.
-Ahoj Em, jak sa máš?
-Ale, veď to poznáš. Stále nuda a všetko ma štve.
-Poznáme … povedala som a ona ma začala štekliť. Em! Prestaň preboha! Nie!
-Nebuď háklivá. Povedala mi a potom sa rozosmiala.
-Naozaj vtipné Em.
-Zasa nemáš náladu? Preboha živého! Veď už sa konečne uvedom. Nemôžeš vždy myslieť na všetko zlé. Nerobí ti to dobre.
-Ja viem, ale tak, štve ma Márk.
-Prečo? Zasa nebodaj na teba tlačil zo… veď vieš...
-Aj to ale tak, nemôžem mu predsa povedať, nech to nerobí. Chodíme predsa spolu, no nie?
-To, že spolu chodíte, neznamená predsa, že mu musíš všetko dovoliť. Vo vzťahu ste predsa dvaja. Takže, musíte sa proste dohodnúť, nie?
-Ja neviem, asi máš pravdu. Zajtra sa s ním mám stretnúť tak sa uvidí.
-No dobre teda. Ale keby bol náhodou drzí, stačí zakričať. Ja doletím a všetko bude v pohode.
-Tak dobre teda.
-Alebo použi niektoré z chmatov karate nie? Veď som ťa to predsa učila!
-Em?
-Áno?
-Buď už ticho!
-OK. Ale tak …
-Ticho!
Pozerala som na ňu a sledovala som, ako sa pokúša byť ticho ne očividne jej to nedalo pokoja. Chápala som, čo mi chcela povedať, ale tak, bolo mi čudne. Mala pravdu a ja by som sa s ním už mala naozaj konečne dohodnúť na hraniciach. Potom by už bolo naozaj všetko fajn. Teda aspoň myslím.
Nedeľa, 14.6.
Milý denníček. Zasa jeden zo super dní. (Samozrejme, len vo veľkých úvodzovkách!) a prečo to tak je? No, po prvé, Márk odvolal naše rande, lebo mal vraj niečo omnoho dôležitejšie. Po druhé, Patrik je stále blbší a blbší! Ó áno. Dlho som ti ho nespomínala. Stal sa z neho blbec. Dokonca začal chodiť z Marry-Ann. A po pravde, som mu totálne ľahostajná. Pozdraví ma, to je pravda ale tak, vôbec nemá už o mňa taký záujem. Stále sa len vláči z tou … nenachádzam k nej slov, ale čo už. Áno, aj on je jeden z dôvodov, prečo som tak naštvaná ale tak, ja za to nemôžem!
Proste sa to začalo takto:
Ráno som vstala, všetko bolo v pohode. Osprchovala som sa, naraňajkovala a pod. Potom som sa asi okolo jednej vybrala do mesta počkať na Márka, keď mi on odrazu na prostriedku cesty volá, že nemá čas. No ok … to je v poho. Povedala som mu a potom som naštvaná položila. Nemala so už na neho nervy.
Idem si teda ďalej. Však čo, keď už som skoro v meste, tak pôjdem aspoň na zmrzlinu nie? Vojdem teda do cukrárne, prídem pri pult a čakám. Vtedy sa tam však vrúti kto iný, ak nie Patrik a ona. Ruka v ruke, pričom si vymieňali svoje sliny rozčapili dvere a vošli. Hneď ma ako inak prešla chuť. Kto vie prečo!? Tak som sa teda potichu vytratila a to bez zmrzliny a hladná!
Idem teda na zastávku, že pôjdem autobusom domov. Čakám, čakám a prvý bus mi nejde. Tak čo už. Počkám na druhý nie? Poobzerám sa a potom pozriem pred seba. Nie! Vykríkla som na plné pecky a postavila som sa. Vlasy mi stáli istotne dupkom, no to nebolo málo. Asi tak pól mesta po mne pozeral a pozeralo na mňa aj to, čo ma tak vydesilo. Na druhe strane cesty stála Emma a s ňou môj brat! Áno, môj brat. Skoro som sa rozplakala no našťastie som sa tak neznížila. Rozbehla som sa cez námestie a bežala som tak, ako som len mohla. Bolo mi jedno, čo si o mne ostatný myslia no to, čo v tej chvíli behalo po rozume mne bolo istotne horšie. Emma, moja najlepšia kamarátka. Osoba, ktorej som sto percentne verila a môj brat. Môj brat Mathew, ktorého som neznášala. Osoba, ktorá si vždy vydupala svoje a teraz, teraz si vydupala moju najlepšiu kamarátku! Bolo mi hrozne. Teraz som už naozaj na dne. Povedala som si potichu a potom som zatvorila denník.
*************************************************
No neviem či je to dobré, vzhľadom k tomu, že sa toho udialo toľko naraz no však, snáď sa vám to aspoň trochu páčilo. Poprosím váš názor. Ďakujem ...

Awojte!

29. srpna 2008 v 19:29 | Vea
Bŕŕŕm Bŕŕŕm Awojte! No áno, som tu ... na skok ... akurát iem obehnúť vaše blogísky a potom už letím zasa preč. Zajtra mám ešte brigádu a potom letíííím ku babke. Akosi v posledných dňoch nemám vôbec náladu. Všetko sa začalo kaziť a to nespomínam všetko. Takže ... zasa letím preč a o pár dní potom opäť prídem Ale tak ... najskôr tie blogy okinko Mám vás všetkých rada. A aby som nezabudla ... zajtra ešte uverejním potom ďalší diel Denníku šialených báb Tak len toľko ... nadstavým si zverejňovanie a uvidíme ... snáď sa vám bude páčiť ... papa

Pozor!!!

26. srpna 2008 v 20:38 | Vea
Ahoooj ... no kde začať??? Áno! Pozooor!!!
Ešte len som došla a bolo fakt super ... dokonca som napísala new poviedku Z denníku šialených báb!!! kuk dolu!!!
Ale zajtra idem zasa preč ... posledné dni prázdnin :( boše to je táák nespravodlivé! No ale myslím, že onedlho som zasa tu ... tak teda Kiisssss papapapapaapa :-* a Nezabúdajte na komentíky k poviedke!!!

Emilin denník - Nový objav? (6.časť)

26. srpna 2008 v 16:27 | Vea
Nedeľa, 17.5.
Ja tomu nemôžem uveriť. Asi sa mi to len zdalo … Nie! Bol to on! On a nik iný!
Sú štyri hodiny ráno a ja tu trieskam do postele a plačem. Mám pocit, ako by ma práve niekto otrávil, či už jedlom alebo láskou. Láska, neznášam to slovo a o to viac teraz. Srdce mi bije ako splašené a ja už ďalej nevládzem. Mám pocit, že všetkému je koniec.
-Tak pôjdeš s ním do tej cukrárne, či nie? Myslím, že by ste si mali konečne všetko vysvetliť Emilie. Nemôžeš predsa čakať, že všetko pôjde samé od seba. Tu si na zemi! Tu si riešenia musíme nájsť sami.
-Ja viem Emm, no to nieje také jednoduché. Videla si ho predsa. Nebola som sama, kto sa v ňom sklamal. Padol v mojich očiach na nulovú hranicu a ja už naozaj neviem, či sa z nej niekedy dostane hore. Pokazil vo mne všetko to pekné, čo som k nemu cítila. Je mi hrozne...
-Ja len stále nechápem, prečo to urobil. Musel mať predsa nijaký dôvod nie? Nemohol to spraviť len tak. Vždy je dôvod. Ako sa mi tak marilo, mala som pocit, že Emma by bola najradšej polemizovala do neviem kedy. Na to, však nieje už dostatok času. O hodinu mám byť v cukrárni a ja stále neviem, či ísť alebo nie. Potrebovala by som viac času. Omnoho viac času. Práve som bola zahĺbená do svojich myšlienok, keď mi zazvonil mobil. Bol to Patrik!
Emilie prepáč mi to ale, nemôžem tam prísť. Akosi mi do toho niečo vošlo a nemôžem to zrušiť. Naozaj ma to mrzí. Prepáč. Povedal mi a ja som sa zmohla len na v poho a ahoj. Jeho hlas znel absolútne bez výčitiek. Teraz som už vážne nevedela, ako ďalej. Mám sa na neho vykašľať? Či o neho začať bojovať? Toto boli teraz otázky, na ktoré som si musela nájsť odpoveď sama.
Pondelok, 18.5.
Čo sa ti stalo Emilie? Si akási iná. Povedala mi Suzie a ja som len potočila hlavou a odišla som domov. Konečne koniec. Dnes som nenarazila na Patrika ani raz. Snáď to tak bude aj pokračovať. Netúžim ho stretnúť. Teraz určite nie.
Emilie! Skríkol po mne niekto a ja som ostala ticho a nehybne sedieť. Bol to on. Patrik. Slzy sa mi nahrnuli do očí a nemohla som mu pozrieť ani do tváre.
Celý deň som ťa hľadal Emi. Kde si mi behala? Hovoril akoby nič a prisadol si ku mne. Akonáhle si však sadol bližšie, ja som sa odtiahla. Nechcela som byť už v jeho blízkosti ako kedysi. Zlomil mi srdce a to už sa nebude dať tak ľahko napraviť.
-Deje sa niečo? Spýtal sa a pozrel na mňa pohľadom plným lásky a nehy. Preboha! Čo si to už namýšľam. To je lož. On ma nemá rád! Nikdy nemal a nikdy nebude.
-Nič, ale musím ísť domov. Ešte ma niečo čaká. Povedala som a rýchlo som sa vyparila. Prečo Patrik, prečo?
Utorok, 19.5.
Dobre, ako chceš. Povedala som Márkovi do telefónu a potom som si pobalila veci. (Práve totiž skončilo vyučovanie. Sedela som na schodoch pred školou a čakala som, keď podišiel ku mne Patrik a objal ma okolo pliec.
-Ako sa mi máš? Spýtal sa a pobozkal ma na líce.
-Daj mi pokoj. Povedala som šeptom a on sa naštvane odtiahol.
-Čo sa to z tebou deje? Spýtal sa ma zas a ja som dúfala len v zázrak.
-Nemám náladu, ak si si nevšimol! Povedala som rázne a potom som vstala.
-Ty tú náladu však nemáš už niekoľko dní Emi. Myslel som, že to je medzi nami už OK či nie? -Nechaj veci tak ako sú a už ich nerozoberaj, dobre?
Emilie! Zakričal niekto na mňa a potom ma vzal do náruče. Ahoj moja. Povedal mi tíško Márk a potom ma pobozkal. Áno pobozkal! Neverila som no bozk som mu opätovala. Už kašlem na Patrika. Keď chce tú kozu Marry-Ann, nech si ju nechá. Pomyslela som si a potom som vzala Márka za ruku. Tvoj nový priateľ? Spýtal sa ma Patrik a ja som ich medzi sebou predstavila. Márk, toto je Patrik, môj kamarát. Patrik, toto je Márk, môj priateľ. Povedala som a Márk sa ešte viac rozžiaril. Nepôjdeme sa niekam prejsť Emilie? Spýtal sa ma Márk a potom ma ťahal smerom k autu. Maj sa Patrik. Povedala som mu a potom som ho nechala stáť ďaleko za mnou.
Emilie? Začula som slabý hlások a potom si ma Márk pritiahol viac k sebe. Čo sa deje? Spýtala som sa ho, no môj pohľad stále smeroval k zemi.
Prečo si zmenila názor. Nikdy by som neveril, že sa ťa to spýtam, najmä nie teraz no však … čo sa deje? Prečo práve dnes? Prečo práve pred tým chalanom! To slovko chalan sa mi zdá, zdôraznil až priveľmi a ja som si sadla o kúsok ďalej od neho. Necháp ma zle ale to, prečo to bolo teraz, nemá nič spoločné z tým chalanom, ako si ho nazval. Proste sa to stalo a ja sama neviem, prečo. Jednoducho to tak je. Zablúdila som pohľadom k jeho očiam a on ma pohladil po tvári. Už sa ťa nebudem viac pýtať Emi, povedal mi a potom ma nežne pobozkal na líce.
Je možné, že by on bol lepší ako Patrik? Že by ma mal radšej? Asi by som tomu predsa len mala nechať čas … Čas predsa vylieči všetky rany.
Streda, 20.5.
-Vyzeráš hrozne. Prebdená noc?
-Zasa s tým začínaš Math? Dneska nemám vôbec náladu! Proste mi daj pokoj.
-Ako myslíš, ja len že ti volala Emma a vyzeralo to dosť súrne. Akoby malo dojsť k tretej svetovej -vojne. Kokos akože vy ženy, no proste ste príšerné.
-Ha ha ha … vy na tom nieste o nič lepšie. Vždy len samé výhovorky, klamstvá a podfuky.
-No dobre! Ako myslíš! Všetci sme podliaci, idioti a tupci!
-Aspoň si to priznáš. Povedala som si popod nos a potom som sa uškrnula. Hádať sa zo ženou nemá nikdy zmysel. Aj tak vždy vyhráme …
Emm? Čo si chcela? Spýtala som sa jej a potom som si oprela hlavu o stenu. Ja čo som chcela?! Emilie! Si normálna? Ja? Čo som ja sakriš zasa urobila? Ak máš chuť mi tu zas niečo vyčítať, tak si to vyčítaj no ja nemám náladu ťa počúvať. Hlava ma bolí aj bez toho. Keď sa upokojíš, tak sa ozvi.
Ja či som normálna? Čo ju to preboha zas napadlo?! Akože, asi by som si mala poznačiť poznámku do denníka.
Streda, 20. Mája - Nikdy nevolaj Emme hneď po ráne, najmä keď to vyzerá hystericky vážne!
Myslím, že je to dosť výstižné a okrem toho, už asi meškám!!! Hodila som všetky veci vrátane mobilu do tašky a potom som vybehla z domu.
Je sedem hodín večer a ja sa ako vždy nudím. Milý denníček! Asi ma chytajú nervy, lebo mobil mi neustále zvoní, či už volá Emma, Patrik alebo Márk. Niekedy sa dokonca objavilo aj Petrove číslo, no nemala som chuť sa s nikým baviť. Asi jednoducho vypnem len mobil a pôjdem si ľahnúť. Nebolo by od veci však?
Odrazu zvonček! Prečo práve ja? Spýtala som sa a vystrčila som hlavu z okna. Bola to Emma.
- Prosím? Spýtala som sa a pozrela som iným smerom.
-Ako si to predstavuješ? Najskôr nezdvíhaš telefón, potom si ho vypneš! Vieš vôbec, aký sme mali o teba strach? Nemysli už preboha len na seba, ale spomeň si niekedy aj na nás ostatných, dobre?
-Ako myslíš, no niekedy by predsa len bolo pekné, keby sa všetci na mňa nevykašlali, alebo aby sa na mňa vykašlali už úplne! Prepáč, ale nemám náladu.
-Dobre, už len jednu otázku.
-No tak sa teda pýtaj. Povedala som ľahostajne a oprela som sa o rám okna.
-Ty máš nijakého chalana? Spýtala sa ma a z pohľadom plným otázok čakala na moju odpoveď.
-Po pravde, áno mám. Už ma nebaví neustále čakať na Patrika a najmä teraz, teraz keď som ho videla sa objímať a pusinkovať z tou kravou Marry-Ann. Neznášam ho tak, ako sa len dá. Najradšej by som ho už nikdy nechcela vidieť no však, ako vieme, to sa nedá. Už idem Emma. Potom sa porozprávame dobre? Povedala som jej a ona len prikývla. Toto je naozaj len zlý sen. Veľký a zlý.
Štvrtok, 21.5.
-Ahoj Suzie. Povedala som spolužiačke a potom som jej treskla zošit o hlavu.
-Au! To bolo začo?
-To vieš, len aby nebola nuda :-) Odvetila som jej a obe sme vybuchli smiechom.
-Si otrasná Emi, vieš o tom?
-No hej, nie si predsa prvá, čo mi to hovorí no nie?
-Hm, no to asi nie. Ale aj tak, si otrasná!
-Možno som otrasná, no ty nevieš vôbec klamať čo sa týka mňa.
-No hej. Zasa máš pravdu. Už ma štveš.
-Veď aj ty mňa Suzie, ale tak, preto držíme spolu, nie?
-No, to áno. Tak teda...
-Au! To bolelo! Zapišťala som na ňu a ona si schovala svoju učebnicu do tašky. To je teda výchova.
Prečo si preboha všetci myslia, že som z inej planéty? To je na mňa už priveľmi informácií. Radšej zostanem len na tej jednej. Patrik ma asi neznáša alebo čo! Nezdraví ma, dokonca sa ani len na mňa nepozrie. Kto vie, kde to viazne. Aspoň s ním ale nemusím hovoriť o tom, čo mi tak vadí. Neznášam tú bosorku. Je horšia ako pliaga. Dokonca sa šíri rýchlejšie ako mor. Hm, keď si to tak zhrnieme, ona je mor! A máme tu nové zistenie dňa.
****************************************************
A nezabudnite na komentíky!

Sobota 23.8.2008

23. srpna 2008 v 15:24 | Vea
Jááj no decká ja zasa nebudem pridávať články heh akosi .. dneska som bola v Bojniciach v ZOO bolo super ale akosi idem teraz zas preč ...
Ešte neviem kam a presne no viem, že o necelú pól hodku ideme a ja nem som zbalená Ale inak je to supeeer ... no dobre teda lásky moje ... potom vám poviem viac, no teraz akože ... musím už letieť xD cmuQ

Koľko mi typujete rokov?

21. srpna 2008 v 17:25 | Vea
Táák a mám tu pre vás Anketu alebo aj Súťaž ... Otázka znie ... Koľko mi typujete rokov? Hlasnite prosím pod fotografiou v ankete
Táák a nie že zabudnete hlasovať :) všetko závysí iba od vás ... tak pome ...
Tý smajlíci majú šmrnc xD
Kiss pre všetkých, čo zahlasujú!!!

2. kapitola

20. srpna 2008 v 18:46 | Vea
Nezabúdajte na KOMENTÁRE!!!
Oliver, Oliver vstaň! Kričal mi niekto do ucha a ja som ešte rozospato otvoril oči. Koľko je hodín? Spýtal som sa a pozrel som von oknom. Slnko práve vychádzalo spoza hôr, no mesiac bol ešte stále vysoko na oblohe. Čo sa deje? Opýtal som sa opäť, pričom som hľadel do tváre mojej najlepšej priateľky. Sedela na okraji postele a niečo zovierala pevne v ruke. Chvíľu mlčala a potom mi podala obálku s listom. Pre mňa? Vyjachtal som a ona prikývla. Nedočkavo som otvoril obálku, pričom som si ani nevšimol, že Ria odišla z izby.
Nemo som čítal slovo po slove, pričom mi srdce zovieralo čoraz väčšou bolesťou. Trpela a ja s ňou. Čo mám robiť? Kládol som si otázku za otázkou no márne. Nevedel som, kde je. Nevedel som, či chce aj napriek tomu všetkému od neho odísť, no vedel som, že má strach. Strach o seba a najmä o ich syna. Obliekol som si prvé veci, ktoré som našiel a vošiel som do Riinej izby. Mlčky sedela na kraji svojej postele a hľadela do zeme. Ria? Spýtal som sa potichu a ona sa strhla. Zahľadel som jej do očí a vtedy som uvidel slzy trblietajúce sa v jej očiach. Si v poriadku? Podišiel som ku nej a objal som ju okolo pliec. Nič nehovorila iba sa ku mne pritisla a tíško plakala. Nechápal som ničomu no poznal som ten pocit. Naposledy som takto tíšil Eu. Spomenul som si na jej hebké vlasy a na vanilkovú vôňu, ktorú som pri nej vždy cítil. Pohladil som Riu po vlasoch a ona po chvíli zaspala. Uložil som ju do postele a potom som sa vytratil z izby.
O chvíľu som už vošiel do pracovne a v šuplíkoch som hľadal pero a papier. Papier som našiel hneď no pero bolo väčší problém. Nakoniec som ale našiel aspoň brko a atrament, pričom som hľadel na prázdny papier. Dlho som rozmýšľal nad tým, čo napíšem, no nakoniec som našiel myslím, tie správne slová. Pevne som zovrel brko v ruke a začal som písať …
******************************************************
Zmenil si sa braček. Povedala mi Ia a ja som jej po dlhej dobe pozrel do očí. Prečo myslíš? Položil som jej otázku no ona len pozrela iným smerom a mlčala. Myslíš, že som krutý Ia? Myslíš, že už neviem milovať? Spýtal som sa opäť a ona prikývla. Vtedy som skamenel. Tušil som, že je to zlé no netušil som, že až tak.
Áthrey? Spýtala sa ma ticho, akoby sa bála, že ju niekto bude počuť. Prečo si taký? Prečo Ei a vášmu synovi toľko ubližuješ? Ja a ubližujem! Zvýšil som na ňu hlas a vtedy som si uvedomil svoju chybu. Prepáč Ia. Nechcel som. Povedal som pokojne a potom som k nej podišiel a vzal som ju za ruku. Neviem čo sa to so mnou deje, no ty sama predsa dobre vieš, že sa musíme všetci opäť postaviť na nohy. Elfovia sú zúfalý a to predsa nemôžem takto nechať. Som ich vodca a musím sa tak aj správať. Nemôžem predsa …
Dosť! Povedala mi dôrazne a potom mi pozrela do očí a pevne mi zovrela ruku. Takže mi chceš povedať, že oni sú ti prednejší než tvoja žena a syn?! Chceš mi povedať, že radšej budeš, keď ťa bude tvoja žena nenávidieť, no ľud ťa bude milovať? Spamätaj sa Áthrey! Ea trpí a ty len rozmýšľaš nad tým, ako vytvoriť silnejšiu armádu. Vzďaľuje sa ti a ty to nevnímaš! Keď ťa jedného dňa opustí, nebudem sa jej vôbec čudovať... hľadela mi priamo do očí a potom sa otočila na podpätku a odišla.
To sa nikdy nestane! Počuješ ma! Nikdy! Zakričal som ešte za ňou a potom som sa pobavene rozosmial. Ona a aby ma opustila? Nie. Toho by nebola schopná. Je si vedomá svojich povinností a nedokázala by žiť z myšlienkou, že náš syn vyrastal bez otca. Pomyslel som si a potom som sa posadil za stôl, pričom som ešte stále s úsmevom začal čítať taktické plány.
O pár dní neskôr …
Myslíš si, že si dôležitá! Nie, nie si! Kričal som na Eu no ona len stála oproti mne s kamenným výrazom na tvári a mi pozerala do očí. Ruky mala vbok a vôbec nejavila strach. Čím dlhšie na mňa takto hľadela, tým väčšiu zúrivosť vo mne vyvolávala. Toto ti len tak ľahko neprejde. Povedal som jej, no ona sa len uškrnula a potom odišla z izby.
Ea! skríkol som po nej, no ona vôbec nezastavovala. Kráčala rezko po prostriedku chodby a jej kroky viedli stále vpred. Cítil som, ako sa mi všetká krv hromadí a celé telo sa mi chvelo. Rozbehol som sa za ňou a kúsok od hlavnej brány som ju zdrapil za ruku a celou silou som ju udrel. Nevnímal som, čo robím, ale uvedomil som si to príliš neskoro. Ea padla k zemi, no onedlho už bežala do svojej izby. Chvíľu som mal pocit, že som ju konečne umlčal a zrazil som jej hrebienok, no však vtedy som ešte netušil, že v tomto momente došlo na Iine slová.

Kate Perry- I kissed a Girl

20. srpna 2008 v 14:09 | Vea
Upozorňujem!!! že na toto som taktiež poleno xD toto som dala dokopy len vďaka SimsFashion!!! Kujeeem a kujem aj za ikonku a aj za to, že máš se mnú ešte akože šeckých svätých pokope
Posielam Ti veľkú kiss ... si fakt móóóc inteligentná ... choď už na vysokú!!! xD


Ikonkaa

20. srpna 2008 v 13:35 | Vea
Ehm ... no moja new ikonka xD moje SB si ju môžu vraj dať na blog a keď sa na to klikne, tak ste na mojom blogu xD prosím, hlavne žiadne otázky ... ja som z toho blbec xD ... toť odo mňa vše

Táák a mám new DESING!

20. srpna 2008 v 11:39 | Vea
No, ja ani neviem, čo povedať Proste tento desing je vážne ... no skvelý! Ďakujem autorke desingu a aj za jej čas, ktorý venovala výrobe tohto desingu. Je naozaj skvelý !!!
Takže, ja naozaj neviem, čo viac dodať iba ak ... ako vždy, poprosím vaše komentíky. Thanks

Pondelok, 18.8.2008

18. srpna 2008 v 17:49 | Vea
No a kde mám dneska začať akože? Pri tom, ako mi brali krv alebo pri tom, ako som potom odpadla? No hej ... odpadla Kks tá hamba ... akonáhle ma vyšetrili, či mi nič nieje, mne sa zatočila hlava alebo a .... ho na zem ... ja si vôbec nič nepamätám!!! Iba vyplašené výrazi doktorky, sestričky a mojej maminy To ste mali vidieť ... kks ... ja som sa tam rozrevala, totálne bez dôvodu a potom som tam ešte hodinu sedela, kým mi bolo aspoň trošku lepšie. Chápete to??? Bo ja ne ... nenávidím doktorov a dneska jak najust tam dojdem a pomaly už nevídem ... Toto je fakt zákon prírody a mojej neschopnosti... A čo mám ešte dodať na svoju obhajobu? ... asi nič bo ma nič nenapadá iba ak ... No, keď som padla, narazila som si vraj hlavu o roh srinky a chrbát celý, čiže som teraz akoby dolámaná ... to je asi všetko ... proste nádherný deň ...

A zasa new desing xD

18. srpna 2008 v 10:53 | VejusQa
No na mojom blogu VejusQa-Angel nájdete opäť new desing ... to pre tých, čo nevedia ...
Je tam desing z Emmov Watson ... takže poprosím vaše vyjadrenie ... odo mňa všetko ... iba ak ... majte so mnou zľutovania ... viem, že to nieje dobré ale je to taký moj prvý kompletný ... ani nefím čo ale nefa ... ale tie komentíky plosím aj tak

Vždy treba žiť

17. srpna 2008 v 14:40 | Vea
Sedem hodín ráno a vo vzduchu sa vznášala vanilková aróma práve urobeného koláča. V dome vládlo ešte ticho, no sedemnásť ročné dievča už veselo pripravovalo raňajky. Vyzeralo byť šťastné, no skutočnosť bola iná. Odrazu na podlahu padol hrniec a ona sa rýchlo zohla, aby ho zodvihla. V tom už však niekto hlasno kráčal dolu schodmi, priamo do kuchyne. Ešte chvíľu vládla napätá atmosféra, no v tom sa vo dverách objavil čiernovlasý chalan zo šibalským úškrnom na tvári.

Ahoj sestrička. Pozdravil dievča stojace pri stole a potom sa posadil. Dlho na ňu tíško hľadel a potom sa postavil a objal ju. On jediný poznal jej bolesť. Bolesť, ktorú pociťovala pri každom nádychu, či výdychu.

Nemala by si sa už toľko trápiť. Prejde to! Povedal tak isto a dôrazne, ako keď ráno vychádza a večer zapadá slnko a jeho slnečné lúče. Na chvíľu mu pozrela do jasno zelených očí a potom sa rozplakala. Bola zo silami na konci a nedokázala to už ďalej tajiť.

Neplač! Riekol jej ba priam až zúfalo a potom ju vzal za ruku a posadil sa za stôl. Sedel a len na ňu hľadel. Nevydal ani slovka, no pevne zovieral jej ruku v tej jeho.

Katie bola sedemnásť ročná pubertiačka, ktorá neustále pociťovala nekonečné množstvo pocitov, ktoré ju ubíjali no teraz, teraz to bolo iné. Sedela oproti bratovi a pri každom pohľade do jeho očí sa jej chcelo plakať viac a viac. Nechápala a to ju zužovalo.

Jej ohnivo červené vlasy lemovali slzami zaliatu tvár, no nezakrývali prekrásne, smaragdovo-zelené oči. Myslela si, že je sama. Sama a nik ju nemá rád. Po tom, čo si pred pár dňami vytrpela, bolo to s ňou stále horšie a horšie. Nechal ma. Len toto sa jej neustále premávalo v mysli a nechcela či nedokázala to pochopiť. Prečo? Čo som taká hrozná?

Nie, nie si! No to ona nechcela počuť. Chcela počuť slová útechy a milujúce slová od niekoho blízkeho. Ten už však bol ďaleko. Ďaleko od nej.

Bol ďaleko od jej horúcich bozkov a túžobných objatí. Pozrela ešte do vystrašených očí jej brata a potom odišla. Kroky ju viedli nevedno kam, no neprestávala ísť vpred. Chcela zabudnúť a opäť začať žiť. Pozrela ešte z diaľky na svoj rodný dom a potom sa zhlboka nadýchla.

Katie! Ozvalo sa jej meno a ona stuhla na mieste. Dúfala v zázrak, no ten neprišiel. Aspoň vtedy si to myslela. Pozerala na zelenú trávu a rozkvitnuté kvety pod nohami, keď ju niekto objal. Opäť pocítila ten pocit istoty a zalialo ju teplo lásky. Otočila sa a v tom momente hľadela na svojho najlepšieho priateľa. Prečo si sa mi neozvala? Povedal sladkým hlasom a potom sa na ňu usmial. Predsa len nebola sama. Mala priateľov, rodinu a kopu iných ľudí, ktorým na nej záležalo. Usmiala sa na neho a potom ho objala. Mám ťa rada. Šepla mu a on sa jej odvďačil rovnakými slovami. Tak idete? Zakričala po nich partia pubertiakov a oni sa vybrali spolu v objatí smerom k nim. Všetko bolo zasa v poriadku. Dokonca aj Katie a jej myšlienky...
****************************************************
A prečo vlastne toto píšem?

Pozrite sa všetci okolo seba a pozrite sa aj na seba. Aj keď si myslíte, že už nič nestojí za to žiť! Vždy sa nájde niečo, čo za to stojí. Máte priateľov, máte rodinu a tí predsa stoja za to slovko či myšlienku žiť. Vždy je proste niekto, kto vás má rád. ( A kto si to nemyslí, tak to je váš problém! Ja som vďačná za to, čo mám a tým to hasne.) Posielam vám kiss ...
*****************************************************
POPROSíM KOMENTíKY :)) tHE eNd ...

Viete, aké farby vám pristanú?

15. srpna 2008 v 21:20 | Vea
Na to, aby sme rozpoznali, aké farby nám pristanú, v akých odtieňoch najlepšie vynikneme a budeme pôsobiť príjemne, slúži farebná typológia. Skúsený typológ podľa určitých kľúčov určí paletu farieb, ktorá je vám šitá na mieru. Pokiaľ si potrebujete nájsť svoj štýl, či potrebujete zmeniť svoj image výberom vhodných farieb odevov, doplnkov, líčenia a účesu, v tom vám môže pomôcť skúsená typologička. Nájdete tak sama seba a budete si istá, že to, ako sa obliekate a vyzeráte, vám stopercentne pristane.
Farebná typológia vychádza z teórie, že každý človek sa dá podľa farby pleti, očí a prirodzenej farby vlasov zaradiť jednoznačne do jednej zo skupín farieb, pomenovanej podľa štyroch ročných období. Ku každému typu prináleží paleta určitých farieb, od ktorej sa odvodzujú farby pre oblečenie, líčenie a vlasy. Tieto farby majú zvýrazniť účinným spôsobom prednosti toho ktorého typu.
A podľa čoho sa určuje konkrétny farebný typ? Vychádzajte zo svojej farby pleti, očí a prírodnej farby vlasov. Skúste sa sama zaradiť a vyskúšať, čo vám pristane.
Jarný typ
Pleť máva tieto odtiene: žltkastá, broskyňový nádych, zlatistá, teplo sfarbená, odtieň slonoviny, maximálne do ružova, nikdy ale nemá namodrastý podtón. Pri rozčúlení sa na tvári i na krku objavia červené škvrny, často sčervená celá tvár. Jarné typy nemávajú kruhy pod očami. Pery bývajú jemne červené. Vlasy sú najčastejšie blond so zlatým podtónom alebo svetlo hnedé.
Čo vám pristane?
Z farieb sa k vám najviac hodí červená, trávovo zelená, žltá, oranžová, broskyňová, marhuľová a lososová. Všetky farby majú byť teplé - ostré, veselé, jasné, svietivé, svetlé. Vyvarujte sa všetkých tmavých farieb.
Nežné kúzlo žien jarného typu si žiada jemný, prirodzený make-up. Ideálny je transparentný make-up, napr. tónovací krém farby slonovej kosti alebo žltkastej béžovej. Oči zvýraznite nežnými pastelovými tieňmi s perleťovým leskom - ružový, zelený, šedý. Na pery postačí bezfarebný lesk.
Čo sa šperkov a doplnkov týka, pristane vám zlato alebo žlté perly, jantár, polodrahokamy v teplých odtieňoch, decentný lesk, prírodné farby, slonovina, nefarbené drevo, koža.
Z oblečenia vyskúšajte zdržanlivé klasické strihy, malé až stredne jemné vzory. Ideálna kombinácia dvoch základných farieb do šatníka jarného typu: svetlo modrý kostým, plášť vo farbe ťavej srsti a k tomu krásna žiarivo biela blúzka.
Letný typ
Pleť je krehká, svetlá, priehľadná, modrastá, presvitajú i žilky, často bývajú kruhy pod očami. Charakteristickým znakom sú väčšinou nevýrazné oči sivomodrej alebo sivohnedej farby. Pery majú chladný ružový odtieň. Farba vlasov má odtiene: stredne hnedá, popol, platina, sivá.
Čo vám pristane?
Letné typy môžu farbami hýriť, pokiaľ pôsobia chladne. Ich väčšinou výraznejším pigmentom obdarená pleť po intenzívnejších tónoch priam volá. Žiarivá farba rúžu a lesklé farby pre make-up na očiach pôsobia ako ušľachtilý kontrast k popolavo svetlým alebo hnedým vlasom. Ženy letného typu môžu ľahšie než iné pôsobiť raz veľmi prirodzene a športovo (len s trochou denného krému a rúžu) alebo vyslovene elegantne (s prepudrovaným make-upom a starostlivo nalíčenými perami).
Zo šperkov vám pristane - biele zlato, striebro, cín, ružové a modré perly, farebne lakované drevo, plasty, náramky, kamene matné až lesklé, nie však príliš blýskavé.
Oblečenie voľte romantické i decentné, klasické, chladné a tlmené. Vzory drobné, jemné, maximálne stredne veľké.
Jesenný typ
Pleť býva teplo béžová, priesvitne svetlá, trpí na úpal, býva citlivá. Biela pokožka s pehami i bez. Pery sú prirodzene sýto červené, vlasy hrdzavé, červené, medené, blond, hnedé do hrdzava, vždy s červeným alebo zlatým nádychom. Vlasy sú veľmi husté, nos smeruje väčšinou nahor, špicatá brada, často trojuholníková tvár. Obočie rovnaké ako vlasy, riasy môžu byť i svetlejšie.
Čo vám pristane?
Vhodné farby sú teplé - zemité, ťažké, tmavšie odtiene padajúceho lístia. Najvhodnejšia je kaki.
Oči krásne zvýraznia zemité teplé tóny očných tieňov, ale nanášajte ich ľahko. Hodí sa zlatá, oriešková, medová farba, tiež sýta kaki, z modrej palety sýta s červeným podtónom, tyrkysová. Riasenky čierna a hnedá. Pre pery zvoľte matný marhuľový rúž alebo hnedý lesk, ktorý vyzerá zvodne.
Šperky a doplnky - matné, nevýrazné, drsné, menej lesklé, korytnačina, slama, koža, prírodné, matne leštené kamene. Nevhodný je štras. Na večer vyniknete v elegantných látkach.
Tomuto typu pristane oblečenie vo folklórnom štýle, sýte exotické materiály, vzory malé až veľké - závisí na type postavy a kontraste daného vzoru (pokiaľ je ostrý kontrast, voľte malý vzor, pri jemnom a nevýraznom kontraste môžete použiť vzor veľký).
Zimný typ
Pleť je bledá, krehká, priehľadná, porcelánová, béžová, biela, olivová, svetlo ružová, čierna a žltá. Spodné tóny sú vždy chladné do modra. Oči často bývajú jednofarebné, bielko väčšinou až domodra, často veľmi výrazné a husté riasy. Pery bývajú ružovkasté alebo modrasté. Vlasy čierne, hnedé, modročierne, a väčšinou skoro šedivejú.
Čo vám pristane?
Vhodné farby sú studené - sýte, jasné, žiarivé, ľadové, kontrastné. Ďalej striebristé lesklé tóny, čistá biela a čierna.
Čo sa týka líčenia, ľadovo modré očné tiene, nanášané s mierou, rozžiaria váš pohľad. Hodia sa i neutrálne béžové tiene a sivá, pekne vyzerá čierna či sivá linka kontúrovacou ceruzkou. Zimnému typu pristane výrazne červený rúž, tiež fialové odtiene a ružová - od staroružovej po striebristú.
Šperky a doplnky - hladké, lesklé, nápadité, extravagantné, biele zlato, platina, striebro, nedbalá elegancia, cín, čierne a modré perly. U oblečenia voľte vzory kvetinové, bodky, pruhy a geometrické vzory.
U výnimočne výrazných typov (zvlášť u mladých ľudí) je možné použiť niektoré farby jari (výrazné odtiene zeleného jablka, oranžovo svietivá), chladne zafarbené drahokamy, štras.
Autor: Rachel

Piatok, 15.8.2008

15. srpna 2008 v 19:24 | Vea
AHOOOOOOOJ!!! No áno, som to ja!!! Konečne mi totiž normálne funguje blog *zaklope si* Kks ... naozaj sa vám mocenko moc ospravedlňujem, ale ono mi to akosi moc dlho blbo. Pred poludním dneska sa mi však konečne zapol!!! To mi však dajako extra nepomohlo, pretože moja mamina akosi len včera večer spomenula, že dnes príde návšteva Skoro ma tresklo na mieste! Veď si viete predstaviť. Dneska som teda venovala celú svoju pozornosť (A hlavne svoj čas!!!) upratovaniu. Jaké nervi!!! No dobre ... musím to očividne len predýchať. A čo mám nové? Dokopy asi nič ... len sa u mňa stále strieda pocit dobrej a katastrofálnej nálady. Veď čo už. Stávajú sa predsa aj horšie veci no nie? No a predsa len jedna novinka ... mám červené vlasy heh ... ale iba vďaka šampónu, čiže sa to rýchlo vymyje. (I keď, to na mne vypadá myslím dosť dobre, keď aj môjmu bráškovi a ocovi sa to páči). Už som totiž raz túto farbu mala .. no vtedy bola trošku svetlejšia. Ale po pravde, zmena je život ... a ja potrebujem zmenu. Tak to je odo mňa všetko ... teraz letím omrknúť moje SB A ešte raz prepáčte ...

7 rád, ako si udržať partnera!

12. srpna 2008 v 19:32 | Vea

7 rád ako si udržať partnera!

Nadarmo sa nehovorí, že zlí chlapci vyžarujú najväčší sexapeal. Po milote siahajú najmä tie, ktoré si prežili niekoľko sklamaní s "drsným frajerom". Na jednej strane žena chce, aby bola každý deň zaplavená prílivom sms-iek od svojho zlatíčka a na strane druhej, keď sa tak stane, kladie si otázku, či nemá dočinenie s majetníckym maniakom. Ak ste natrafili na zlatý stred, srdečne gratulujeme!
Zdravá namyslenosť nepriťahuje len nás ženy, ale aj mužov. Veď, ktorý alebo ktorá si po svojom boku predstavuje úbožiatko bez štipky sebavedomia? Udržať si sebaistého fešáka nie je niekedy jednoduché. Pokiaľ hráte vo vzťahu druhé husle vy, ponúkame vám rady, ako sa stať pre neho neodolateľnou.

1. rada: Buďte rovnocenný partner

Milé zaspaté princezné, cítite sa občas vedľa svojho partnera ako piate koleso na voze? Pozor, nikdy sa netvárte ako chudinka! Nepodceňujte sa, váš partner predsa nie je niekto "viac" ako vy!
Hlavne všetko s mierou! Emancipovanosťou muža neočaríte, skôr v ňom vzbudíte strach. Verte či nie, naďalej platí staré známe pravidlo, že muž musí niekedy ubezpečiť sám seba o tom, že je stále muž. Preto je potrebné nachvíľu prevziať rolu Whitney Houston a dať partnerovi pocítiť, že je váš osobný strážca.

2. rada: Neozývajte sa viackrát ako on

Vo vnútri vás trápi nervozita a netrpezlivo čakáte kým sa ozve ON ako prvý. Celý deň sa trápite a vaša usmievavá tvár sa zrazu mení na smútočný výraz. Na mobil, ktorý nevydáva stále žiaden zvuk, sa pozriete asi tisíckrát. Neovládnete sa a pošlete zas a znova sms ako prvá. Dosť! Nevtierajte sa! Váš partner zostane prekvapený a začne uvažovať o tom, či je u vás ešte stále na prvom mieste. Uberiete mu aspoň trošku z pocitu o vašej istote a bude mať chuť vás znovu dobíjať.

3. rada: Zaflirtujte v jeho prítomnosti

"Tá má pekný zadok!" Stará známa otrepaná veta, ktorú sme sa napočúvali snáď milión násobne s prídavkom pozitívnych vyjadrení o prsiach XXL.
Keď pred vami dáva najavo, že sa mu páčia aj iné ženy (čo je pomerne normálna reakcia), riaďte sa zákonom oko za oko, zub za zub! Ak chcete trafiť rovno do čierneho, zaflirtujte s jeho kamarátom. Pokiaľ vás dobre pozná, vie, že nepatríte medzi dievčatá na jednu noc. Preto váš spoločný známy bude mať najlepší efekt.

4. rada: Noste sexi spodnú bielizeň

Myslíte si, že ten váš o to nestojí? Tak sa mýlite. Stále neveríte? Nič iné vám nezostáva, než to vyskúšať na vlastnej koži. Snom každého chlapa je vidieť ženu v sexi košieľke, korzete či podprsenke s podväzkami (aj keď to popiera). Ak existuje výnimka, tak tá len potvrdzuje pravidlo!
Skrýva sa vo vás odvážnosť a guráž? Dotvorte atmosféru súkromným striptízom a budete neodolateľná. Ceny erotickej bielizne sú zvyčajne vyššie než kusov na bežné nosenie, no investícia sa oplatí, presvedčte sa samy!

5. rada: Neobmedzujte ho!

V prvom rade si treba určiť pravidlo: Čo sa za obmedzovanie považuje a čo nie... Milé dámy, neustále siahodlhé telefonáty, tisíce sms správ, zákazy pánskych jázd, netolerantnosť voči jeho záľubám, vytváranie jeho harmonogramu či celkové riadenie jeho života nepovažujete za obmedzovanie? Predstavte si, že by to robil vám! Ako už bolo v rôznych psychologických literatúrach spomenuté, vo vzťahu musí existovať vzájomná sloboda, inak sa začne hľadať niekde inde.
Ak svoju lásku ľúbite, chcete predsa, aby bol šťastný, a preto nestavajte prekážky a naučte sa byť tolerantná!
Je však potrebné vedieť rozlíšiť situáciu, ktorá s obmedzovaním nemá nič spoločné. Dohodli ste sa, že spolu pôjdete na večeru a váš milovaný to v poslednej chvíli zrušil? Stretol svojho najlepšieho kamaráta a on jeho pozvanie na "jedno" neodmietol? Uprednostnil jeho a nie vás? Tak pozor! Vaše hranice tolerancie nesmú byť až také široké! Nedovoľte mu, aby to bol on, okolo ktorého sa bude točiť svet! Najdôležitejšie je harmonické spolunažívanie, to znamená rovnováha!

6. rada: Hádajte sa, keď treba!

Poznáte páry, ktoré sa počas dlhých rokoch chodenia spolu nehádali a v tom prišla prvá hádka, ktorá spôsobila zemetrasenie bez "happy endu"?
Sú situácie, kedy v sebe dusíme zlosť, nesúhlas či odpor. Potom z ničoho nič partner urobí len malú chybičku a my vzhľadom na predchádzajúce okolnosti, o ktorých sme mlčali, vybuchneme!
Zdravé hádanie, inak nazývané "výmena názorov", má svoj zmysel. Keď s niečím nesúhlasíte alebo sa vám isté veci nepáčia, dajte to najavo! Nebuďte sivou myškou, ktorá v kúte čaká na kúsok syra. Pochopiteľne nepreháňajte! Hádanie sa neznamená rozbíjanie tanierov, trhanie novinového papiera či zakrič ako hlasivky najviac dokážu. Hádať sa dá aj s noblesou a s inteligenciou a vyžaduje istý druh umenia.

7. rada: Občas buďte ako on, no nepretvarujte sa!

Správa sa niekedy k vám váš milovaný odmerane a nepáčia sa vám isté veci, ktoré robí a vraví? Pokiaľ je to možné, tak to predveďte na sebe a jeho vetu alebo úkon použite vo vhodnej situácii proti nemu. Samozrejme k tomu je potrebná aj istá dávka irónie, čím spôsobíte, že sa zrejme začne červenať. Nesmiete sa však pretvarovať, stále mu musí byť jasné, že ste to vy a nie on sám...
Inšpirovali sme vás? Ak áno, držíme vám palce, aby váš vzťah fungoval, tak ako sa patrí! Nezabúdajte však stále zostať sama sebou!
Autor: dea
*****************************************************
Super ... i keď, možno niekde pravda je? A ozaj, mám na vás otázku!!!
Ide vám blog normálne!!!??? Bo mne nie ... a ani ostatné!! Preto prepáčte,
ak sa na vašom blogu neukážem dlhšiu dobu ... :(

PhotoShop!!! Plosím!!! Máte ho???

10. srpna 2008 v 15:05 | Vea
Deckááá!!! Nemáte náhodou PHOTOSHOP???? Ja by som ho chcela no nejde mi vôbec stiahnuť Tak vás plosím!!! Ak ho máte, nemohli by ste mi ho poslať??? Cez Skype aboICQ ... Naozaj plosím!!! Vopred ďakujem... snáď sa aspoň niekto ozve ...

Me Profil - 8.7.2008 - Piatok

8. srpna 2008 v 21:31 | Vea
Lol, aby som nezabudla ... okrem môjho new desingu na druhom blogu!!! Som si dneska upravila opäť aj profil ... je to trapas ale tak, ak máte ICQ, tak by sme mohli popísať
To sa týka najmä mojich SB, ktoré sa nachádzajú v zahraničí a nie sme moc v kontakte!!!
A no dneska, dneska je v celku nudný deň až na to, že kamoška mala menší úraz, ja som konečne hovorila z brigádnikom a bola sranda!!! No nič moc a moja mama ešte stále nedošla domov z roboty ... no komu lepšie Ach jaj, strašne som happy a pritom zmätená jak táčky. Ani nefím, čo viac mám dodať. To bude asi všetko. Pááá

6.Desing

8. srpna 2008 v 19:48 | VejusQa
Tááák ... na mojom druhom blogu www.VejusQa-Angel.blog.cz nájdete opäť new DESING !!!. Čiže, aby bolo jasno, šupito-presto ... bežte tam, a dajte mi plosím komentíky!!! Kujém ...