Narodil/a si sa ako originál, tak neumieraj ako kópia!
Blog je dočasne pozastavený!!! Poďakujte mojej mame :/
Pls hlasujte za mňa v 4.kole SONB presne =>TU !!! som tam ako VEA

Červenec 2008

Štvrtok 31.7.2008

31. července 2008 v 20:31 | Vea
Juchúúú juchúúú juchúúúúú …. zajtra príde brigádnik!!!!!!!!!!!
No hej, už mi začína zasa prepínať ale tak, to som celá ja. Normálne ma mamka dneska potešila. Najskôr že idem do roboty o hodinu skôr ale potom že dôjde Jurko a ja celá happy! Už sa teším ako malé decko na darčeky. Mám však aj trošku problémy, bo sa mi páči ešte jeden chalan. Božéé!!! Prečo musí byť tá puberta taká hrozná? Volá sa … no nemenujem pre istotu, bo ak by kukal môj blog heh … proste sa mi páči a to už moc dlho. Vlastne aj dlhšie ako Juro myslím. S týmto nemenovaným je to však zložitejšie ale v istých veciach aj ľahšie. Veď ale časom snáď uvidím, čo a ako … snáď …
Inak, viete o tom, že dneska je to už mesiac prázdnin? Bošeee to je tak hrozné!!!!!!!!
A keď som tedy mala ten problém … hm … proste som išla so sesterničkou do mesta a došli sme o tretej ráno … a vzhľadom k veku, podľa našich rodičov sme si dovolili príliš veľa … bože môj … to sú celý rodičia … vždy len samé pripomienky a nikdy nič pozitívne. Snáď si len nemyslia, že im skočíme na to, že oni boli ako anielici v našom veku …
Och! A aby som nezabudlaaa … všetko najlepšie k narodeninám mojej kamarátky Andy, ktorá bude zajtra oslavovať!!! (Vek neprezraďujem!!!) ale blahoželám … Šecičko naj mojka... nech sa ti všetko darí … loobkam ťa … kiss

1.kapitola

30. července 2008 v 17:24 | Vea
Ehm mno ... tak akosi mnohým isto dopálilo, že keď som dávala ANKETU ktorý z nich, isto som mala niečo zaľubom ...
A preto, aby som vás nesklamala, musím sa vám priznať, že niečo som zaľubom mala!!! Akosi ma kopla múza, tak dúfam, že to budete čítať a hlavne!!! Budete pridávať KOMENTÁRE!!!
Tak, aby som nenaťahovala čas, (ktorého mám menej jak cez školský rok) ... tu je povidočkaaa!!! A plosím ... nezabúdajte na tie KoMeNtÁrE !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
*******************************************************************
Zmenil sa a ja to asi pociťujem najviac. Kedysi, keď ešte nebol kráľom, bol iný. Bol ku mne nežný a jeho pohľady boli plné lásky. Snažil sa byť neustále pri mne a …
Už takto ďalej nemôžem. Cítim iba samotu a strach. Strach z neho a z toho, čo bude. Odvtedy, čo som prišla o naše dieťa, mám pocit, že už to nikdy nebude také, ako predtým. Jedine Galadriel ma vie potešiť. Je to moja radosť. Moje šťastie zo života. Len kvôli nemu neľutujem, čo sa stalo. Neľutujem nocí, ktoré som prebdela s plačom pri okne kvôli Áthreyovi. Neľutujem ani moju lásku k nemu. Ľutujem iba seba. To, že nedokážem od neho odísť. Že iba sedím a mlčky hľadím, ako ničí seba a svoju rodinu.
* * *
Pri myšlienke na našu rodinu mi srdce zovrelo smútkom. Sme ešte rodina? Budeme môcť byť ešte niekedy šťastný, alebo už niet nádeje? Milióny otázok a pritom nepoznám ani na jednu z nich odpoveď.
Mama. Ozvalo sa z postieľky a malý chlapec sa pýtal na ruky. Usmiala som sa a privinula som si ho k sebe. Bol tak bezbranný a pritom silný, ako nik iný. Malé ručičky a hlavička boli opreté o moju hruď, pričom chlapček opäť zaspával. Chvíľu som ho ešte držala v náručí a potom som ho opatrne položila do postieľky. Tmavé vlasy mu lemovali hranatú tvár podobnú otcovi a pokožka pleti bola bledá ako sneh. Pohladila som ho po tvári a vrátila som sa ku stolu. Pozrela som na rozpísaný list a potom som ho radšej zahodila.
Nemôžem ho predsa otravovať takými hlúposťami. Isto má dosť svojich problémov. Kto vie, ako sa asi má, ako sa cíti a … a či na mňa ešte niekedy myslí aspoň tak, ako ja na neho ...
----------------------------------------------------------------------------
Je zima. Mal by si ísť dnu Oliver. Nemôžeš tu predsa presedieť opäť celý deň. Keby chcela, už ti dávno odpíše. Asi má hlavu plnú povinností, alebo, už zabudla. Nemôžeš predsa čakať, že jedného dňa sa tu objaví a vrhne sa ti do náruče. Má syna a manžela. Je to rodina a ty ju nemôžeš zničiť. Nedopustím, aby si si to potom do smrti vyčítal. Nechcem, aby si bol nešťastný no toto, toto nieje spôsob, ako si vydobyť svoje šťastie. Porozmýšľaj nad tým. Ver mi, nechcem, aby si trpel.
Možno mala Ria pravdu a ja len zasahujem do jej života. Istotne je šťastná a ja jej len spôsobujem problémy. Nemôžem si predsa myslieť, že opustí rodinu a vráti sa ku mne. Nedokážem jej ublížiť.
Na to, ju stále príliš milujem.
---------------------------------------------------------------------------
Zas začínaš Ea? Že ťa to ešte baví! Daj mi už svätý pokoj …
Sklonila som svoj pohľad k zemi a potom som už len počula kroky a buchnutie dverí. Snažila som sa potlačiť plač, no vtedy som už ďalej nemohla. Posadila som sa vedľa postieľky a mlčala som. Naozaj som mu až taká odporná? Čo sa to s ním preboha deje? Zas toľko otázok … už nevládzem! Zhlboka som sa nadýchla a pozrela som na pero a papier ležiaci na stole.
Je to predsa môj priateľ, snáď by mi vedel pomôcť. Pomyslela som si a v malom okamihu som už písala svojej dávnej láske - Oliverovi.
Drahý Oliver,
prepáč mi, že ti píšem tak neskoro no, všetko sa akosi pokazilo. Už to nieje také, aké to bývalo kedysi. Veľa vecí sa zmenilo a ja s nimi. Niekedy mám pocit, že už som zo silami na konci, no v tom si spomeniem na môjho syna, na teba …Som rada, že sme ostali v kontakte. Aspoň sa mám komu vyrozprávať. Som rada, že si. Niekedy si želám, aby sa čas vrátil späť a inokedy som taká šťastná, ako nikdy predtým. To však bolo …Teraz je všetko iné. Áthrey sa správa inak a ja už neviem, čo ďalej. Myšlienkami som stále niekde v minulosti a dúfam, že toto všetko je len sen. Zlý sen, ktorý jedného dňa skočí. Keby si mi tak vedel pomôcť. Moc mi chýbaš. Chýba mi vlastne všetko.
S pozdravom Tvoja Ea …
Položila som pero a papier s listom som odniesla k sove. Pevne som ho uchytila k jej nohe a potom som už len sledovala, ako pomaly mizne v diaľke. Urobila som dobre? Hľadela som na malú bodku na oblohe a potom už len na prázdno. Sem tam sa v diaľke mihol obláčik, no i ten postupne zmizol.
Listy už po opadávali zo stromov a blížila sa zima. Objala som si ramená a potom som zašla dnu. Galadriel ešte stále spal v postieľke a Átheya stále nikde. Mala som pocit, že už sa ani neukáže no v tom niekto vošiel do izby a buchol dverami. Galadriel sa rozplakal a ja som ho vzala do náruče.
Umlč ho Ea! Skríkol po mne Áthrey a potom sa zvalil na postel.
Tíško miláčik. Hovorila som šeptom synovi a ten už len potichu vzlykal. Mala som strach. Je možné, že by mi niekedy ublížil? Že by ublížil nášmu synovi? Do očí sa mi nahrnuli slzy a potom som sa posadila do kresla. Už to bude dobré, prihovárala som sa chlapcovi a potom som spolu s ním zaspala. Zaspala a aspoň na malý okamih na všetko zabudla.

Potrebujem vašu radu =)

27. července 2008 v 22:54 | Vea
Takže ... Teraz potrebujem od vás pomoc ... viem, že keď som dala do poviedky Za potterovým zrkadlom Áthreya, veľa z vás bolo sklamaných!!! Preto sa vás teda pýtam, Oliver Wood alebo Áthrey??? Prosím, zahlasujte do ANKETY a nezabúdajte na komentáre!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Dara Rolins - Nádych Výdych

27. července 2008 v 18:32 | Vea
Táák ... new Rubrikaaa ... tak aj jedna z mojich naj pesníčiek ...
Dara Rolins ... Nádych-Výdych
***********************************************************************
cukor je v káve
blízko sa máme
ešte spíš
ospalé ráno
z dňa vidieť málo
skoro nič

môjho muža snov
mam pod perinou
ja snívam

jak rybky v sieti
tichý bozk smiem ti
nežne dať
otvor už viečka
horim jak sviečka
poď sa hrať

jééé
pevne si ma chyť
zo mńa neodíd
poď splývať

REF:
dui dui dui dui
nádych výdych
mám pery dosť blízko
ruky nízko
ách
ja som z tých
čo vždy majú málo
večer aj ráno

sedem dní v týždni
mulij ma píš mi
že ma chceš
pusou ma vdýchni
skôr spomal než zrýchli
ja chcem tiež
(mať ta v puse, vieš)

z mojim mužom snov
som pod perinou
sa zbláznim

REF:
dui dui dui dui
nádych výdych
mám pery dosť blízko
ruky nízko
áááách
ja som z tých
čo vždy maju málo
večer aj ráno

REF:
chcem byť na krátko
hlatko obratko
spletená
už do ticha dýcham
od nikial nikam
písmená
******************************************************************
Tááák ... koniec ... pesníčku si môžete pozrieť tu ... Nádych-Výdych Song =))

Ehm

26. července 2008 v 3:51 | Vea
Deckááá ... no ... ja píšem, kým sa mi ešte dá!!! Akosi mám teraz menší problém tak sry,
keď sem dlhšiu dobu nič nepridám ... proste musím teraz čakať, ako sa situácia vyvynie
Tak plosííím ... držte mi palce, nech prežijem !!! Papa ...

Utorok, 22.7.2008

22. července 2008 v 23:15 | Vea
Takže pre moje milované SB-čka ... naj kamošky a všetkých ostatných !!! Práve som v Nitre Nitričke, kde je skvelo a každý večer je sprevádzaný dobrou náladou, čiže blogy akosi nevnímam, bo ani nie sme domka ... naozaj prepáčte Najviac ma dnes potešilo to, že bola sranda no tých zlých vecí bolo asi omnoho viac.
Najskôr ma skoro dorazila zlou správou Andy, ktorá zrušila jej blog ... akože skoro som sa rozplakala to bolo naozaj hrozné ... vykompenzovalo sa to však našťastie tým, že mi sľúbila, že bude pokračovať v jej poviedkach, ktoré na blogu mala. Tak beriem ťa za slovo xD mojenka.
Potom som išla vonky, kde sme zašli do obchodu a pobrali sme kopu sladkostí ... jasnééé ... šak čo ... za normálnych okolností no problém ne ... ale tak, keď toho pojete moc veľa naraz ... to nie je zas taká sláva. Práve sedím za compom a mám totálne kŕče v žalúdku. Tak mi treba
A nakoniec, aby ste sa na mňa nenahnevali ... z tým mojim brigádnikom nijako ... a myslím. Že ani nijako nebude. Keby som nebola možno taká bojazlivá a oslovila ho, bolo by fajn to však ... tý, čo ma poznajú lepšie vedia, že i keď vymýšľam plno debilín, vôbec nie som taká no hŕŕŕŕ ...
P.S. Ako náhle tento článoček zverejním, idem čeknúť vaše blogísky OK??? A prosím ... nezabúdajte na komentíky, lebo si tie moje SB asi preriedim kiss ...

Emmin denník - Hrozba vo vzduchu?

21. července 2008 v 13:19 | Vea
Neznášam skoré ranné prebudenia a neznášam nudu. Práve nad týmto som uvažovala o siedmej hodine ráno v pyžame a robila som raňajky. Po včerajšku, mi však už bolo všetko jedno. Bola som šťastná a preto som si nelámala hlavu nad touto rannou hodinou.
Práve odbilo osem hodín a ja som už mala všetko pripravené. Obed sa varil a koláč sa piekol. Emma, miláčik, mohla by si mi prísť pomôcť napustiť vodu do bazénu? Zakričala na mňa teta a ja som ešte stále v pyžame vybehla von. Bolo pomerne teplo a vyzeralo to tak, že dnes bude naozaj slnečno. Ako náhle som napustila vodu, vbehla som do domu a prezliekla som sa do plaviek. Vtedy ma však skoro porazilo. Zazvonil zvonček a z kuchyne sa niesol obláčik dymu. Preboha! Zvreskla som a rýchlo som bežala k trúbe. Na moje veľké prekvapenie nič nehorelo. Zvláštne všakže. A prečo? Lebo teta skúšala zapáliť gril. Aj to tak teda dopadlo. Celý vzbĺkol v plameňoch.
Tak tu to teda prekrásne vonia. Ozvalo sa za mnou a potom ma niekto objal okolo pásu a pobozkal na líce. Dobré ráno princezná. Povedal mi Dávid a moje srdce sa rozbúšilo. Aj tebe. Odvetila som mu a otočila som sa k nemu. Ruky som si dala okolo jeho krku a potom som ho pobozkala. Pripadala som si ako v nebi. Nikdy by som neverila, že sa práve mne môže stať niečo takéto, no stalo sa. Kde ste decká! Zakričala po nás moja teta a potom sa objavila v okne.
Ach ták! Povedala a potom sa radšej stiahla a s úsmevom na tvári si išla sadnúť ku svojej susedke. Ja som ešte stále stála tesne vedľa Dávida, no po tomto som bola ešte rada, že moje plavky si udržali suchý stav.
Nepôjdeme radšej von? Spýtala som sa a potom sme obaja vybuchli smiechom. To bude asi najlepšie. Pošeptal mi po chvíli a vzal ma za ruku. Hneď! Skríkla som a zastavila som už vriaci obed. Potom som ešte vybrala koláč s trúbi a po niekoľkých pokusoch, dostať Dávida od horúceho koláča sme vyšli von. Slniečko už bolo vysoko na oblohe a naše tety si veselo štebotali. To je teda trapááás. Pomyslela som si a sklonila som hlavu k zemi. Došiel nás zamilovaný párik. Zahlásila teta a ja som očervenela ako rajčina. Vôbec som netušila, že mi to bude až také trápne, no bolo.
Dávid sa len usmieval a potom si dal dolu tričko. Ostala som hľadieť na jeho telo v nemom úžase a potom mi už bolo jedno, či ma vidí teta, mama alebo ostatný. Vrhla som sa Dávidovi okolo krku a užívala som si jeho dotykov a hlavne, hlavne toho do pól pásu obnaženého tela.
Bol skoro obed a ja som začala podávať jedlo. Vyzeralo to teda dosť … no nenachádzam slov. Proste sa čudujem, že to bolo jedlé!!! Dávid si dal dokonca dvojitú dávku a potom mi poďakoval za skvelý obed. Teta môj výkon pochválila tiež a potom sme sa konečne!!! mohli pobrať do bazéna.
Zbožňujem vodu a teraz dvojnásobne. Dávid skoro počas celej doby sedel na nafukovačke a jeho pohľad venoval jedine mne. Vôbec si nepotrpel na tie detinské hry ako špliechanie si do očí a pod.
S tým som začala ja! No áno … ja. Proste som ho potrebovala dostať dolu z nafukovačky. Nie je predsa iba jeho. Skončila som však hrozne. Vlasy som mala do posledného chumáča zmáčané a plavky sa mi skoro rozpadli. Nie že by to jemu vadilo!!! to pochybujem, no mne to vadilo dosť. Myslím. Preto som sa hrala na urazenú … to mi ide celkom dobre. Ľahla som si na lehátko a začala som sa opaľovať. Slnko pražilo a ja som si užívala teplého počasia.
Emm? Ozvalo sa nado mnou a niekto mi zatienil pred očami. Áno, Dávid. Spýtala som sa ho a naďalej som sa hrala na urazenú. Chvíľu na mňa len ticho hľadel a potom povedal prepáč. Usmiala som sa a bola som si 100% istá, že si toho všimol. Kľakol si vedľa mňa a nežne ma pobozkal. Jeho bozky boli tak neuveriteľne krásne, že sa im nedalo odolať.
Zotmelo sa a slnko už nebolo tak hrejúce ako predtým. Asi by som sa mala ísť prezliecť. Povedala som Dávidovi a mierne ma striaslo. Je ti zima? Opýtal sa a a objal ma. Opäť mi prebehol mráz po chrbte a tento raz som sa už naozaj išla prezliecť. Stála som práve v kúpeľni, oblečená v spodnom prádle červenej vyzývavej farby, keď dnu vošiel nejaký neznámi chalan. Preboha! Zľakla som sa a potom som na neho spustila ešte nekonečne veľké množstvo nadávok. Kto si, že sa sem moceš bez zaklopania! Vypadni! Vyhodila som ho pred dvere a potom som sa obliekla.
Keď som vchádzala do obývačky, na pohovke už sedeli naše tety, Dávid a ten neznámi chalan. Všetky pohľady sa na mňa upreli a potom som počula smiech z Dávidovej strany. Je ti niečo vtipné? Spýtala som sa povýšenecky a on len pokrútil hlavou, podišiel ku mne a objal ma, pričom sa stále smial. Odtrhla som sa od neho a vyšla som von. Cítila som sa príšerne trápne. Kto bol ten neznámi chalan? V hlave mi vírilo nekonečné množstvo otázok, až kým ku mne neprišiel on sám a nepredstavil sa. Ahoj, ja som Michael a som Dávidov bratranec. Prepáč mi za ten incident pred chvíľou. Povedal mi a podal mi ruku, ktorú som prijala. Ja som Emma a vraj som Dávidova priateľka. Vraj? Skríkol niekto hystericky za mnou a potom na mňa spytujúcim pohľadom neustále hľadel. To si ako myslela, že vraj? Emma, čo sa deje?
Teraz som bola nútená zasmiať sa ja. Asi tak, ako keď si mi ty nepredstavil svojho bratranca, miláčik. Povedala som mu a teraz sa urazil on. No akože, vy dvaja, máte čudný vzťah. To ako aj niečo medzi vami je? Spýtal sa opatrne Michael a teraz sme vybuchli smiechom ja, aj Dávid. Prepáč mi to. Povedali sme si navzájom a potom sme sa chytili za ruky.
Tak spolu chodíte či ako??? Povedal stále nechápavo Michael a my sme obaja prikývli. Aha, škoda. Povedal a potom na mňa pozrel tými hnedými očami. Hééj!!! Nebaľ moje dievča! Povedal mu Dávid a potom ho odsotil. Máš prekliate šťastie bratranček. Povedal mu a potom ma pobozkal na líce a odišiel. Tešilo ma Emma. Povedal ešte pred tým, ako vošiel do domu a potom som už len sledovala Dávidov neviem ani či udivený alebo naštvaný výraz v tvári. On ťa pobozkal? Na líce. Odvetila som mu a on sa posadil vedľa mňa a zalomil rukami. Chceš ma opustiť? Spýtal sa po chvíli šeptom a ja som neverila, čo práve povedal.
Dávid, veď sme spolu ani nie tri dni a ja ... nie nechcem. Zaľúbila som sa do teba. Nedokážem si už bez teba svoj život ani predstaviť. Ako ťa to preboha mohlo napadnúť? Povedala mu zo slzami v očiach a potom som nemo pozerala do zeme. Slzy mi stekali jedna po druhej po tvári a ja som si nevedela vysvetliť, čo sa práve stalo. Chceš to teda skončiť či ako? Povedala som ticho a čakala som na jeho odpoveď.
Nie, nechcem! Ale ... veď, on ťa balil. A tebe sa asi páči. Isto sa ti páči. Nečudoval by som sa, keby si si vybrala jeho. Veď je starší, krajší a ... Buď ticho! Povedala som mu a obkročmo som si na neho sadla. Nechcem jeho. Chcem teba! Povedala som dôrazne a potom som ho pobozkala. Nemám záujem o neho. Isto sa nevie ani hádať a s tebou sa tak skvele háda. Povedala som mu a on sa usmial. Narážaš na ten prvý deň, keď som ťa pozval na prechádzku po okolí? Áno, na ten deň. Bol si neuveriteľne sladký, i keď som ťa kopla do rozkroku. Aúč! Povedal mi a potom na mňa smutne pozrel. Nahodila som nevinnú tváričku a potom som sa oprela o jeho hruď. Ľúbim ťa Emma. Pošeptal mi a potom si ma pritisol k sebe bližšie. Aj ja teba Dávid. Povedala som mu a privrela som oči. Bola som šťastná a nechcela som ho stratiť. Nato, som ho mala príliš rada.
***************************************************
Nóó ... tak toto je zatiaľ koniec. aspoň tohto dielu. Snáď sa vám bude páčiť. A nezabudnite na komentáre!!! Pokiaľ ich nebude aspoň 5 ... nič new nebude ... papa kiss :-*

Piatok, 18.7.2008 - Vyhrážka? Nie ...Realita!

18. července 2008 v 21:24 | Vea
Jééj …. tak dneska je úplne fajne …. až na to, že som bola ráno odprevadiť moju Natálku domov. Keby tak nemusela ísť. Ja ju chcem tu! Sakriš. Ona je moja naj sesternička. Je ako moja sestrička. Si pripadám ako blbeček. Šak isto viete, aké to je, keď máte niekoho, kto vás vypočuje, s kým môžete ísť von. Proste, keď máte niekoho, kto vás podporí. Fňuk. Ale tak teraz som došla akurát z vonku. Bola som tam z naj kamarátkami … moc ľúbQam a posielam kiss obom. Bolo úplne fajne. Konečne sme mohli spoločne rozoberať HP a hlavne Rona, Olivera a Cedrika … proste cool kombinácia. Tak to je asik vše. Ja idem ešte poviedočku asi dopísať. Inak, kým nebude aspoň 5 komentárov k poviedke z Emilinho denníka, nič new okrem môjho PC denníka nedostanete. A nieje to vyhrážka! To je realita. Kiss lásQy ...

Emilin denník - Zamotané udalosti (5.časť)

18. července 2008 v 5:04 | Vea
Streda, 13.5.
Wau, jeden z ďalších perfektných dní. Práve totiž sedím v škole, na nejakej porade o sexe a vývoji dievčaťa a jedna tetka nám tu vysvetľuje náš vývina a to, ako sa robia a hlavne kedy sa robia deti. Naozaj poučné! Prevrátila som očami a opäť som sa započúvala do debaty.
-Takže, to znamená, že moje telo sa bude vyvíjať približne do dvadsiatky?
-Áno, približne do tohto veku sa tvoje telo bude vyvíjať. Odvetila Marie-Ann tá pani a potom sa usmiala. Marie bola očividne nadšená a ja som sa len zamyslela a potom som sa začala náramne zabávať.
-Čo sa toľko smeješ? Spýtala sa ma Suzie a potom sme sa začali zabávať obe.
-To máš teda pravdu Emilie. Konečne nebude musieť ráno skôr vstávať, aby si napchala tie ponožky do podprsenky. Pozrela som sa do Mariinej tváre a opäť som vybuchla smiechom. Tak toto bol naozaj vydarený vtip.
Ahoj Emilie, povedal mi veľmi milý hlas v telefóne a ja som ihneď vedela, kto volá. Bol to Márk!!!
Žiarila som šťastím a čakala som, čo zábavného mi zasa povie. Nezašla by si v piatok so mnou von? Spýtal sa ma a ja som okamžite súhlasila. Bol predsa fajn, tak prečo by nie?
Ideš už, alebo máme ísť domov bez teba. Idem! Zakričala som na Suzie a smutne som položila telefón.
-Tak sa teda maj.
-Už sa na teba teším Emilie :-) povedal mi nakoniec Márk a ja som potom dobehla za babami. Nebodaj nový ctiteľ Emilie. Podpichovala ma Suzie, no ja som mala asi bobríka mlčania. Iba som šla a šla, pričom som sa priblblo usmievala na všetky strany.
Štvrtok, 14.5.
-Sestrička … už by si mala vstávať. Povedal mi sladko Mathew a ja som otvorila oči. Slnko už svietilo a môj pes sa dožadoval rannej prechádzky.
-Koľko je hodín. Povedala som rozospato a môj brat do mňa hodil mobil. Posadila som sa na posteľ a zahľadela som na displej. Čože??? to už je toľko? Nemohol si ma zobudiť? Veď predsa vieš, že som mala ísť na siedmu do školy!
-No to som nevedel a po pravde, je mi to jedno. Ty si predsa zaspala a nie ja. Rozzúrená som sa postavila a potom som sa rýchlo obliekla. Tak toto bolo naozaj skoré vstávanie. Rýchlo som vyvenčila psa a potom som sa nahádzala veci do tašky.
-Donesieš mi aspoň vodu? Povedala som Matheovi no on len čumel do televízora. Zabila by som ťa! Zapišťala som a on mi len milo odvetil: -aj ja ťa ľúbim Emilie. Treskla som do steny a išla som si po fľašu.
Asi o dve minúty už som bežala z domu do školy, až kým na mňa nezakričal Patrik.
-Počkaj Emilie! Otočila som sa a potom som sa usmiala.
-Ahoj. Pozdravila som ho a on len na mňa nahnevane hľadel.
-Deje sa niečo? Nechápavo som na neho hľadela a on pre dýchaval ranný beh.
-Vlastne nič! Iba ak to, že som ťa mal prísť ráno vyzdvihnúť do školy, no keď som vám zazvonil, tvoj brat mi oznámil, že si si privstala a odišla si skôr. Mohla si mi aspoň zavolať Emilie.
-Ja, myslela som, že som zaspala!
-Ty a zaspať? To je ako možné? Veď ty aj keď zaspíš, tak prídeš na čas!
-No to je môžno pravda, no dneska si očividne môj brat urobil srandu. Pozrela som opäť na displej mobilu, kde ukazovalo o hodinu viac, než bolo.
-Vidíš? Ukázala som to Patrikovi a ten sa len pobavene uškrnul. Dokonale vtipné, všakže! Povedala som nazúrená a potom som išla popredu.
-Prepáč. Povedal mi Patrik a potom na mňa smutne hľadel.
-Na teba sa teda nedá dlho hnevať, všakže? Povedala som mu potichu a on sa usmial.
-Tak ideme teda do tej školy? Spýtal sa ma a ukázal na hodiny. Nie že zmeškáme :-)
-Emilie? Nezašla by si zajtra niekde von? Spýtal sa ma Patrik ešte pred vyučovaním, no ja som musela odmietnuť.
-Už mám niečo iné Patrik. Môžno na budúce. Povedala som nakoniec a čakala, že ho to aspoň trošku poteší. On ma však len objal a odišiel do triedy. Ešte chvíľu som za ním hľadela, no potom som radšej išla do triedy. Dobré ránko Suzie. Pozdravila som moju prísediacu a potom som sa unavene zložila na lavicu. Už nech je sobota! Pomyslela som si a potom som sa musela prebrať zo sna. Good morning!
Piatok, 15.5.
Zvoní! Zakričala mi Suzie do ucha a ja som si zbalila knihy a vypadla zo školy. Dneska som mala naozaj skvelú náladu a myšlienka, že sa opäť stretnem s Markom mi pridávala na dobrej nálade. Koľko je hodín? Spýtala som sa Mathewa a on len pokrčil plecami a ďalej hľadel na obrazovku počítača. Podišla som teda k nemu, vzala si mobil a nadstavila som si presný čas. Ďakujem! Zvreskla som po ňom a schytala som riadnu poza uši od mojej mami. To bolo začo? Spýtala som sa podráždene a potom som sa otočila a vošla som do kúpeľne. I keď som vedela, že idem s Markom iba von, tak či tak som chcela vyzerať dobre.
Vlasy som si natočila, čo nebolo moc zložité vzhľadom k tomu, že vlasy mám od prírody dosť zvlnené. Zelené oči som si zvýraznila zlatou očnou linkou a dala som si väčšie množstvo špirály. Nakoniec som si naniesla trochu púdru na tvár a pery som si pretrela ružovkastým leskom. Keď som sa pozrela na konečný výsledok v zrkadle, bola som prekvapená. Vyzerala som, myslím, dosť dobre. Vzala som si užšie čierne tričko a voľné rifle. Proste pohodička.
Budík na mobile mi však odrazu zazvonil a ja som nemohla nájsť peňaženku.
-Math! Nevidel si ju niekde?
-Ja? Nie sestrička. To nie. Povedal mi ironicky a potom mi ju hodil do tváre. Chcela som ho ísť už zaškrtiť, no pri pohľade mojej mami som sa zabrzdila a radšej som odišla. Bolo skoro päť hodín a ja som meškala. Márk mal prísť za mnou do mesta a potom ma mal vziať na jednu oslavu, k jeho kamarátovi.
Ahoj Márk. Pribehla som k nemu a on na mňa len s úsmevom na tvári pozeral.
-Deje sa niečo? Spýtala som sa ho a on sa len viac pousmial a potom ma objal.
-Už som si myslel, že neprídeš. Povedal mi pobavene a ukázal na hodinky. Meškala som asi minútu. -Tak to máš teda pravdu. Tá minúta spravila veľa. Povedala som mu a potom sme sa rozosmiali. -Tak ideme? Spýtal sa ma a nadstavil mi rameno ako gavalier. S radosťou som prijala a potom sme nasadli do auta a o necelú pól hodinu sme boli na mieste.
Zábava bola naozaj v plnom prúde a to bolo ani nie šesť hodín. Veľa deciek už bolo v podnapitom stave no našli sa tu aj triezvi ľudia. Zaplať pán boh, pomyslela som si a radšej som sa držala v Márkovej blízkosti.
Nejdeš si zatancovať? Spýtal sa ma po nijakej chvíli oslávenec a ja som prijala, i keď som ešte nevedela, či to bolo dobré rozhodnutie. Asi po pól minúte ma ten idiot začal obchytkávať to ani nehovorím o tom, že mi chcel siahnuť do nohavíc. Prestaň! Zvreskla som a Márk ku mne okamžite pribehol a vzal ma preč.
-Prepáč mi to Emilie, povedal mi šeptom a hľadel do zeme. Radšej sme sa mali ísť naozaj len prejsť. Toto bolo blbé rande.
-Rande??? Spýtala som sa a on prikývol. Ja som si myslela, že je to len priateľské stretnutie. Povedala som mu po pravde a on ma vzal za ruku.
Asi by sme sa mali porozprávať. Povedala som mu a spoločne sme zašli do jednej reštaurácie.
-Vieš, ani neviem kde začať. Proste, páčiš sa mi a chcel by som, aby si to cítila rovnako, ako ja. Neviem však, čo môžem čakať. Proste som dúfal, že si toho všimneš a proste sa dáme dajako dokopy, no akosi som to zle odhadol. Á …
Vedela som, že by bol pokračoval aj ďalej, no nemohla som to už ďalej počúvať. Bola som zmätená a nevedela som, čo mu povedať.
-Márk, nehnevaj sa na mňa, ale takto sa to naozaj nevyrieši. Mali sme sa o tom porozprávať hneď a nemal si čakať na zázrak. Takto to naozaj nefunguje. Prepáč, ale teraz nie som vo svojej koži. Potrebujem čas.
-Ja viem, povedal mi a potom mi zahľadel do očí. Môžem ťa odprevadiť?
-Dobre, povedala som mu a usmiala som sa. Márk ma odprevadil k autu a potom ma odviezol až k domu.
-Vďaka za odvoz, povedala som mu a chystala som sa už odísť, keď ma zastavil.
-Môžem ešte jednu otázku? Spýtal sa ma a mlčky čakal na moju odpoveď.
-Samozrejme, pýtaj sa. Odvetila som mu a opäť som sa pohodlne usadila.
-Je šanca, že by sme sa mohli dať my dvaja niekedy dokopy? Vieš, keby sme sa ešte stretli a spoznali sme sa viac, možno by si zmenila názor a tak. Veď vieš, ako to myslím. Neustále na mňa hľadel a ja som cítila, ako ma vyzlieka.
-Viem a sľubujem, že popremýšľam dobre? Povedala som mu potichu a už som sa chcela rozlúčiť, keď ma Márk vzal za ruku a letmo ma pobozkal na pery.
-Dobrú noc. Povedal mi a potom ma objal.
-Aj tebe Márk. Šepla som mu a potom som odišla . Domov som došla celá roztrasená a nechápala som, čo sa práve udialo. Vedela som iba to, že sa musím ísť umyť a vyspať. Bola som ako dobitý pes a v hlave mi vírilo nekonečné množstvo otázok.
Sobota, 16.5.
Zabijem toho, kto mi zapojil budík na telefóne! Pomyslela som si o šiestej hodine ráno a prehodila som sa na druhý bok. Ach, osvietilo ma odrazu a ja som si uvedomila, že som to bola ja. Akosi som si zabudla vypnúť včera budíček. Ouč, pri myšlienke na včera som si nedokázala vysvetliť, čo sa to stalo. Iba som pozerala do steny a hrala som sa na šialenca, ktorým som asi aj bola.
Pozrela som na displej mobilu a uvidela som asi sedem neprijatých hovorov a asi tri sms-ky.
Všetko hovori boli od Márka a sms-ky boli od Patrika a jedna od Emmy. Volala ma von! Ona snáď nieje v poriadku. Píše mi sms-ky o piatej ráno, aby som s ňou o tretej poobede išla von. To nieje snáď pravda! Ale asi je. V ďalších sms mi písal Patrik. Pýtal sa ma, ako sa mám a či mám zajtra poobede čas. Po pravde mám, napísala som mu a odpoveď mi došla snáď okamžite.
Tak sa teda stretneme zajtra o druhej v cukrárni dobre? Potom sa ti ešte ozvem. Ľúbim ta, kiss.
Tak to posledné ma dostalo skoro na kolená. Ľúbi ma? Asi len, ako kamarátku. Pomyslela som si a ešte som si ľahla spať. Prebudila som sa skoro až na obed a ten som dostala aj k raňajkám. Veď v poriadku. Stávajú sa aj horšie veci.
-Kde si toľko trčala! Skríkla som po Emme, ktorá kráčala práve oproti mne.
-Ešte som si musela očesať vlasy, no. Povedala mi a potom sa usmiala. Kam to bude dneska? Spýtala sa ma a potom sme sa vybrali spoločne do parku.
*******************************************************
VAROVANIE!!! Dávajte komentáre bo dostanete xD inak posielam pusinQu ... papa

Štvrtok, 17.7.2008

17. července 2008 v 19:52 | Vea
Ahojtee … tak dneska je totálne krásne. Od rána prší, čiže je prekrásne. Som totálne nadšená. Ale moja sesternica nie. Ja vôbec nechápem, prečo sa jej to nepáči. Veď je to prekrásne.
Ale k inému. Najskôr som chatovala na nete … čiže prekrásne začatý deň. Potom som išla urobiť obed. Na pár maličkostí, bol dokonca aj jedlý. Hranolky trošku prihoreli, karfiol sa rozpadol a spálil. Ale bábovka vyšla skvele. Šak ja som ju robila ne.
Ale inak je nuda. Sesternička moja musí ísť zajtra ráno späť domov, takže neviem, či k nej potom pôjdem. Toto je ták nefér. Ja tam chcem ísť.
Ďalšie moje prikázanie na tento týždeň je ísť do robotky a zistiť, ako je to s tým chalanom. Snáď mi dá to číslo. Keby len ja viem, či sa mu fakt páčim. (Ale očividne áno). Frajer mojej kamošky a spolužiačky je v tom totiž zaangažovaný. Sranda.
Chudák chlapec sa do toho dostal, ale asi mu to nevadí. Iba si robí srandu. Trdlo to je. Ale tak pohodka. Zatiaľ toľko. Ja cem ísť do NR!!! Deckááá … hlavičky do hromady a držte mi palce.

AlbusQo *SB*

17. července 2008 v 11:23 | Vea
A mám nové SB ... haha ... táák .... moje new SB je blogísek AlbusQa ... ktorý je skvelý kamoš a ešte aj kopu vecí ... ďalších .... no nerozoberám xD ... proste újeby ... aj tak ale lúbQam ... fakt super človek.
A odporúčam kuk jeho blog .... proste on je posadnutý vesmírom sa mi zdá ... no ide tu len o desing. Píše v pohodke poviedkú ... a aj mi vraj urobí diplomček ... to som zvedavá už teším
ako blcha. A tu sa dostanete na jeho blog www.albusqo.blog,cz ...

Streda, 16.7.2008

16. července 2008 v 19:05 | Vea
Tááák …. pre známych aj neznámych … a hlavne, pre moje SB-čka. Strašne moc vás ľúbQam … a už som strašne moc happy, že som späť domka, i keď ešte netuším, na ako dlho. Hneď, ako zverejním tento článoček, rýchlosťou blesku po navštevujem vaše blogísky …
A teraz k prázdninám … Boli skvelé!!! a skvelé sú aj teraz. Najskôr že idem k babke. No fajn … tak som išla, no našťastie sa mi podarilo ísť k sesternici a tam som sa poriadne bavila. Vstávala som samozrejme poobede, no škoda, že blogy tam moc nešli.( Iba niekedy, čo ste si mohli povšimnúť. )
Potom som samozrejme išla opäť k babke, kde bola zasa nuda. Zaplať pán boh aspoň za tie búrky. Ja som totiž strašne rada, že boli. Mám ich moc rada.
Najhoršie však je, že ste sa mi vôbec nikto neozvali … sedela som iba na mieste a čakala som, kedy mi ten blbý mobil aspoň zabliká! No on nič. Vkuse spal. Zabila by vás v tej chvíli!
No potom došla sesterka a ja som ju samozrejme potom dotiahla ku nám. Teraz tu sedíme obe a smejeme sa, ako je nám fajne. Konečne sa mám s kým baviť. Kiss … lúbQam ju …
Snáď sa nám ešte podarí ísť von a potom, ak sa mi podarí prepašovať, tak pôjdem naspäť k nim. Držte mi palce … bo potom, už mám len a len brigádu … a bez toho chalana (dpč) … asi šecko zatiaľ … cmuQ

Sobota, 12.7.2008

12. července 2008 v 11:27 | Veronika
Jupííí ..émoticones tronche 14. tak konečne prázdniny, ako sa patrí. Momentálne som v Nitre, takže pohodka ... ale asi už pôjdem dneska späť ku babkeémoticones tronche 15, kde je ledva signál na mobile. Proste klíďo-píďo. Zatiaľ prázdninujem skvele ... ráno vstanem asi okolo jedenástejémoticones tronche 17, (no dnes to bolo o desiatej, lebo som išla spinkať o jednej ráno)ale väčšinu času chodíme spávať o tretej ránoémoticones tronche 4. To viete, net to istí. Takže to zhrniem. Vstávam o jedenástejémoticones tronche 9, potom som asi do štvrtej v pyžame a nakoniec zas na net a neskôr ideme vonémoticones tronche 3, do jedenástej. Potom sa umyjem a som na nete do tretej rána. Skvelý program no nie?
Teraz mi akurát volala mamina a povedala, že asi prídu po mňaémoticones tronche 18. Ale ja nechcem ísť !!! Tu je tak fajne.Večer prechádzky po meste, našla som si super kamošou a dokonca mám new kamoša, s ktorým sms-kujemémoticones tronche 13. Strašne haluza. Proste, tu sa cítim viac doma, ako v PE. Ale, nepopieram, že už sa neteším domov. S kamošom už sme dohodnutý ísť von!!! A dokonca mi prisľúbil, že vezme môjho idolaémoticones tronche 6. Proste, snáď sa tieto prázdniny ešte aj nakoniec vydaria. Držte mi palčeky a nezabudnite na komentíky. Už nech som domaaa .... alebo aspoň tu dlhšie. Bo blogy tu idú len z času načas ... tak sry .émoticones tronche 12

Aký je zmysel?

10. července 2008 v 13:20 | Vea
To, čo mi kedysi spôsobovalo radosť a útechu v slabých chvíľkach pominulo ... Deti vyrástli a to ani nehovorím o tom, čo sa udialo počas posledných rokov. Neľutujem ... iba sa snažím povzniesť nad všetko zlé. Teraz som doma, u mojej mami. Tam, kde som sa vždy cítila dobre. Sedím na lavičke pred domom a hľadím na nočnú oblohu posiatu hviezdami. Rozmýšľam nad sebou, nad všetkým ostatným. Môj život je odrazu len snom, ktorý mal svoje pre a proti. Neľutujem však mojich prekrásnych detí ... Andrewa, Sophie,Eliz a Marka ... to sú moje slniečka. To, čo ma drží ešte pevne nohami na zemi i keď ... svoje dcéry už nevídam ... odišli a ja neviem kam ... ostali mi len moji milujúci synovia a priateľstvo kedysi môjho manžela. Stále ho mám rada a neľutujem toho, že sme boli manželmi (mám ho však radšej ako kamaráta ... aspoň si s ním dokážem písať o haluzných veciach :D) ... no každé manželstvo predsa nemôže byť zo šťastným koncom ...
A tak to nie je ani s tým mojim ... všetko dobré mi ostalo zapísane v pamäti a to zlé ... na to sa snažím zabudnúť ...
Keď tu tak hľadím na poletujúce steblá trávy, zabúdam na všetko. Iba pozerám a cítim sa voľná. Teraz už verím , že jedného dňa budem opäť šťastná. Jedného dňa sa isto všetko zmení a objaví sa niečo, čo môjmu životu prinesie šťastný koniec.
******************************************************
A toto je zaťiaľ koniec ... poprosím komentíky ... kiss

2.Desing

8. července 2008 v 8:59 | VejusQa
Tááák ... kým ešte stíham ... pridávam new článoček !!!
LásQy mojeee ... na mojom blogísku www.VejusQa-Angel.blog.cz nájdete new desing ... nieje ešte úplne skvelý (bo nebol čas) ale, snáď sa vám bude páčiť ... nezabúdajte prosím na komentíky ... kiss
Takže ja padááám ... som zvedavá, ako sa tie prázdniny vyvinú ... prajem Vám veľa zábavy ...

Asi tak týždeň tu nebudem ...

6. července 2008 v 22:06 | Vea
Cry no áno ... je to pravda ... Moja mamina sa totiž rozhodla, že si vezme voľno a chce ho stráviť u mojej babky. Po pravde, som aj rada, lebo ju rada navštevujem. Jediné, čo mi bude spôsobovať obrovské muká je to, že tu nebudem s vami, mojimi zlatíčkami ...
Taktiež mi budú chýbať moji kamaráti z Pokecu ... šeckým posielam In Love kiss ... ľóóbkam vás.
A aby som nezabudla ... môže sa stať, že sa náhodou dostanem na net a napíšem sem dajaký článoček, no to nebude znamenať, že som nazad ... Je to naozaj len 1% ku 100% ...
Tak teda držte palčeky ... proste dúfam, že mi sem dakedy prihodíte komentík a spomeniete si na mňa, keď tu nebudem. Takže ... kiss :-* ak by som už zajtra neprišla ...

Moja new stránka ...

6. července 2008 v 20:35 | VejusQa
No áno ... ako som už spomínala, mám novú stránku, kde budem dávať rôzne desingy blogou ...
Snáď sa vám bude páčiť a hneď ako pozisťujem to, čo budem potrebovať, tak blogís aj aktivujem!!! Ak nezistím, tak blogís proste zruším ... mám predsa ešte tento Cool ...
Tak, tu je moja new stránočka ... a nzabudnite prihodiť komentíky !!!
*************** www.VejusQa-Angel.blog.cz ********************

Nedeľa 6.7.2008

6. července 2008 v 20:24 | Vea
Ahoooj Hug… tak toto je môj dnešný pozdrav Vám. Po pravde, dnešok mohol byť aj lepší, ale i tak ušiel. Ráno som vstala skoro, no zbytočne. Net nešiel a v televízii bol jedine Hercules …Confused
Zapnem si ho teda a čo nevidím!!! V televízii nieje ten hrozne sexi protivný a zlý boh vojny ÁresAngel, ale sladký Áres, boh láskyUnhappy. Najskôr som si myslela, že máme niečo z telkou, no to našťastie nie. Potom konečne nakoplo niečo internet, tak som sa rozhodla, že si skúsim urobiť new blogSmile, kde budem dávať rôzne desingy. Tak, potom hodím stránku …In Love
Aby som nezabudla, toho môjho Jurka som dnes nevidelaHeartbroken. Skoro som odpadlaCry, keď som to počula. Ja som ták strašne móc dúfala … no zbytočne. On robí až zajtra vraj! Ale ja tiež!!! hahaDevil
Tak musím už veriť viac, aby som ho videla … keby mu len tak dokážem povedať, ako sa mi páčiSigh. No čo už … po práve dlhej vyše hodinovej prechádzke z naj kamoškami som totálne šibnutáFunny, no i tak som smutná z JuraUnhappy. Prosím vás teda, aby ste mi držali palce. Naozaj plosíííím ….

Sobota 5.7.2008

5. července 2008 v 18:31 | Vea
Včera som mala deň upratovací a dnes deň robiaci Proste som bola na brigáde. Po pravde, keby som nepotrebovala new fotoaparát, (lebo ten predtým bráško rozbil), tak na to zvysoka kašlem. Musela som vstávať o pól siedmej ráno, aby som sa stihla osprchovať, vyvenčiť psa, naraňajkovať atď. Ako vrchol bol, že som si naschvál privstala o pól hodinu, aby som stihla ísť na net, no ten nešiel. Normálne by ste si mohli pomyslieť, že dnešok bude asi od rána dobre na nič...
A tak to aj bolo, prvé tri hodiny!!! Potom som mala našťastie prestávku s mojou tam asi jedinou rovesníčkou … volá sa Veronika (ako ja) a je z ČR. Je fakt hrozne zlatá a ako jediná ma tam asi dokáže pochopiť. Potom nasledovala zas robota … sakriš. Vtedy som však skoro pustila kartón vín, keď sa vo dverách objavil jeden chalan! Bolo by fajn, keby som ho nepoznala a asi pól našej školy si nemyslelo, že som do neho beznádejne zamilovaná !!! Totálna kravina !!!
Musím však uznať, že od jeho príchodu som bola totálne happy … kto vie prečo. Ako naschvál sme pomaly všade do seba narážali a hrozne mi lichotilo, keď si ma všímal a usmieval sa. Bola som totálne v tranze. Musím sa priznať, že i keď zajtra nebrigádujem, asi sa tam pôjdem pozrieť. Už len aby som ho videla. (Omg ten si o mne pomyslí, že ho prenasledujem!) (Ale asi né!!! Bo ja som tam mala brigádu vybavenú skôr ako on … kvôli mojej mame, ktorá tam robí a má ho pod dozorom!). Takže. Keď sa ona dozvedela, že sa mi ten chalan páči, vkuse sa škerila jak sprostá!!! Mala som chuť ju zadrhnúť … ale tak, aspoň som sa dozvedela jeho priezvisko. Veronika sa na mne dobre bavila, lebo keď sa ma mama pýtala, čo robí ten chalan, ja som ihneď vykríkla, či myslí Jura … a priezvisko … Vejuška naša si zrejme nemohla nepovšimnúť, že si ním niečo mám … i keď som jej ťažko vysvetľovala, že on je o jeden ročník vyššie a poznáme sa zo školy … ( i keď dobre veľká blbosť, no pravda ) … Ale som celkom rada, ako sa tento deň vydaril. I keď, ešte nieje na konci ...
******* Zdroj pixeliek ... www.moj-skusobny.blog.cz *********

Piatok 4.7.2008

4. července 2008 v 20:33 | Vea
Tak dnešok začal naozaj skvelým prebudením , keď môj bráško ešte spal , no moja mama mala akosi voľno … Viete si teda predstaviť, ako so sa zatvárila, keď som ju uvidela behať po byte. Samozrejme, ako inak, prinútila ma robiť to, čo vždy … jednoducho všetko … dokonca aj žehliť! Kým som sa ja teda dostala na net, bolo už dosť neskoro a teda som stihla porobiť na blogu naozaj málo. Prepáčte. Akosi som behala dneska len od počítača k utieraniu prachu, zametaniu atď. Žiadna sláva teda. Akoby toho nebolo málo, bol ešte pozastavený blog, čiže som musela ako trdlo čakať, kým si budem môcť porobiť to, čo som chcela. Ale veď čo už … viem predsa, že nie som sama, kto má takéto problémy a preto som sa už z niektorými vecami, (i keď dosť ťažko) zmierila. Zatiaľ papú lásky