Narodil/a si sa ako originál, tak neumieraj ako kópia!
Blog je dočasne pozastavený!!! Poďakujte mojej mame :/
Pls hlasujte za mňa v 4.kole SONB presne =>TU !!! som tam ako VEA

Duben 2008

A čo teraz?

22. dubna 2008 v 17:59 | Veronika
Deje sa niečo? Spýtal sa ma Albus a ja som sa unavene posadila na stoličku. Vonku pršalo a mňa začala chytať zlá nálada. Otrávene som mu odpovedala že ,,nič,, a pozrela som von oknom.
Aryana neklam mi. Už ťa poznám dostatočne dlho a viem že sa niečo deje. Smutne som mu pozrela som očí no povedala som absolútnu hlúposť. Nechaj ma na pokoji … odvetila som mu a odišla do izby.
Albus ostal zmätene stáť na mieste a ja som zatiaľ vybehla hore a vytiahla som zo skrine svadobné šaty. Boli naozaj prekrásne, no ja som mala pocit, že niečo sa udeje a ja sa nevydám. Bola to hlúposť no aj tak som mlčky pozerala na šaty a potom som sa rozplakala. Albus zatiaľ vyšiel hore po schodoch a posadil sa pred izbu. Pozeral na dvere a z nich na hodinky. Prešla už nijaká chvíľa a ja som ešte stále sedela v izbe a plakala. Všetko sa zdalo byť také ťažké …
Pozrela som na narastajúce bruško a rozplakala sa ešte viac. Vyzerala som otrasne. Pomaly ale iste som sa zväčšovala a tým vo mne narastala aj myšlienka, že sa už Albusovi nepáčim. Cítila som sa zbytočná. Pozrela som na dvere a pomaly ich otvorila. Albus pozeral na mňa a potom do zeme. Čo sa deje? Opýtal sa ma a ja som sa rozplakala opäť. V Albusovych očiach sa zjavil smútok a ja som chcela opäť odísť no … padla som na zem a nie a nie sa pohnúť. Ostala som tam ležať a potom som už len počula v diaľke Albusov hlas ako kričí : Aryana! Vstaň! … prosím … vstaň!
Po chvíli som sa prebrala a poobzerala sa. Albus ma držal v náručí a plakal. Sanitka je už na ceste … povedal a pozrel smerom k veľkej kaluži krvi podo mnou. Dieťa! Vykríkla som a uvedomila si situáciu. Ja … niečo som ti zamlčala … povedala som odrazu a spomenula si na predošlý deň. Spomenula som si na plač jedného dieťaťa a potom na Voldemortou útok. Spomenula som si na to, ako som podla na kolená a on na mňa útočil … bolo to desivé a ja som oľutovala. Je to moja vina … plakala som a pozerala na krv, ktorá bola všade naokolo. Ak to dieťa stratíme tak to je len moja vina … povedala som a objala ho.
Nebude to tvoja vina … chcela si obrániť to dieťa … keby si mohla vrátiť čas … viem, že by si to urobila opäť … neboj sa. Vzal sa do náruče a odniesol ma do nemocnice.
O niekoľko hodín som sa prebrala v nemocnici. Asi som musela po ceste odpadnúť, lebo som si nič iné nepamätala. Ležala som na nemocničnom lôžku a nikto iný tam nebol. Onedlho sa však objavil Albus a vzal ma za ruku. Mala som pocit že sa mi zrúti celý svet. Pozeral smutne do zeme no potom mi povedal aby som sa nebála … on bude so mnou. Zdalo sa, že ani on ešte nič nevedel. Smutne som sa zamyslela a poobzerala sa. Jediné, čo som však chcela mať na očiach bol Albus. Pri ňom som mala pocit, že všetko zvládnem. Chcela som ho objať no nedokázala som to. On sa iba pousmial a potom ma objal. V jeho náručí som sa uvoľnila a potom sa stalo niečo, niečo čo sa nedalo popísať. Koplo! Vykríkla som a usmiala som sa. Čože? Spýtal sa ma Albus a usmial sa tiež. Potom som vzala jeho ruku a položila ju na miesto, kde dieťa kopalo. Zdalo sa, že všetko je v poriadku a obaja sme opäť mali dôvod usmievať sa na svet. O chvíľu však Albus bezo slova odišiel a ja som tam ostala ležať sama s dieťaťom pod srdcom. Nevedela som prečo odišiel. Bolo to hrozné a ja som sa rozplakala. Odrazu sa však niekto vynoril s kyticou ruží a podal mi ju. Pozerala som na kvety a potom na … bol to Albus. Usmieval sa a potom ma pobozkal. Najskôr som nahnevane pozerala jeho smerom no potom som kvety prijala.
Ležali sme obaja na posteli a pozerali von oknom, keď prišiel lekár a povedal že je všetko v poriadku. Toto ma len usvedčilo v tom, čo som tušila a neubránila som sa Albuvým bozkom.
Už len si dieťa pozrieť ultrazvukom a môžete ísť domov … povedal nám a ja som si musela sadnúť na vozíček a spolu s Albusom sme išli do ordinácie. Onedlho som však neveriacky a s nadšením pozerala na obrazovku, kde som videla pohybujúce bábo. Milujem ťa … Vás … povedal mi Albus a potom ma v náručí vzal domov.
Nemusíš ma niesť na rukách … povedala som mu, no pritúlila som sa k nemu a pobozkala ho. Pred dverami domu som sa chystala pustiť ho a zísť no on ma nepustil. Otvoril dvere a vyniesol ma do izby, priamo na postel. Potom ma začal vášnivo bozkávať a ja som len s láskou všetky jeho bozky opätovala. Už nikdy ťa nepustím … povedal mi a bozkával ma ďalej. Bola som unesená šťastím a začala som mu rozopínať košeľu. Nechala som sa viesť len citmi a bozkami. Všetko bolo dokonalé až kým … kope … povedala som a posadila sa na okraj postele. Albus sa len usmial a kľakol si predo mňa. Pozeral na moje bruško a potom sa s ním začal rozprávať … prišlo mi to hrozne zlaté, až kým … nechaj nás s tvojou mamičkou ešte samých miláčik. Sľubujem, že keď sa narodíš, budem sa venovať len a len tebe.
A to ako myslíš??? Spýtala som sa zo záujmom … to znamená, že keď sa narodí, tak mňa si už všímať nebudeš? Povedala som vášne no potom som sa usmiala. Vieš predsa, že to tak nieje
láska … povedal mi a opäť ma začal bozkávať. Chvíľu bolo opäť všetko prekrásne no malé bolo neodbytné a začalo opäť kopať. Unavene som sa posadila na posteľ a zahrabala sa do Albusovho náručia. On sa len pousmial a spolu sme unavene zaspali … :)
*********************************************************
Ok ... tak čo poviete??? Viem že sem teraz nič moc nepridávam a mrzí ma to :( ale niak mi to nevychádza ... moc veľa vecí naraz ... ale tak už mám brigádu :) plss napíšte komentíky ... thanks

??? Výročie :)

16. dubna 2008 v 11:42 | Veronika
Prekrásne výročie láska … usmiala som sa na Albusa a venovala som mu ten najkrajší úsmev aký sa len dal. Aj tebe miláčik … vstal zo stoličky, podišiel ku mne a pobozkal ma. Milujem ťa =)
povedal a potom vytiahol spoza chrbta prekrásnu ružu. Ostala som tam nemo stáť. Bola som unesená a radovala som sa ako nikdy. Čakala som bábo a k tomu som bola zahrňovaná láskou od toho najskvelejšieho muža na svete.
Bože! Pozrela som na hodiny a vykríkla som. Už som meškala a preto som sa vyparila ako duch.
Bolo poobedie a ja som konečne došla domov. Môj brat už veselo obedoval a pozeral televízor, zatiaľ čo sa ja ešte bola nútená ísť sa hore preobliecť sa a ísť na nákup. Po tom, čo som sa vrátila domov, u nás už sedela polovica Siriovej bandy. Čo si nám priniesla? Rýchlo ku mne podišli a vytrhli mi tašky z rúk. Ostala som sa neveriacky stáť a potom som naštvaná vyšla na záhradu.
Bol nádherný slnečný deň. Vtáky lietali veselo ponad potôčik a občas zleteli, aby sa napojili. Mravce pobehovali sem a tam, aby čo najskôr nazbierali potravu do mraveniska a na konci záhrady, za ovocným sadom sedeli na zemi Albus a Shem. Nechápala som čo tam práve ONI dvaja robia ale netrápilo ma to. Usmiala som sa a šla im naproti. Keď ma Albus zbadal, postavil sa a objal ma. Ahoj … pozdravila som ich a prisadla som si.
Myslím … začala Sham potichu … že by som vás mala nechať o samote. Prečo? Nechápavo som na ňu pozerala ako odchádza no pravdu povediac, vôbec mi to neprekážalo. Oprela som sa o Albusové kolená a pozrela na oblohu. Čo sa deje? Spýtala som sa Albusa … lebo už dlho mlčal. Vyzeralo to že nad niečim rozmýšľa a mne to ako vždy … nedalo :)
Pozrela som na neho a pobozkala ho. Čo sa deje?
Vieš … začal pomaly no potom skončil. Čo je? Spýtala som sa opäť no teraz už naliehavým hlasom. Deje sa niečo?
Aryana …. miluješ ma? … ??? Samozrejme že áno … usmiala som sa a pobozkala ho. Pozrel na mňa a potom začal hovoriť …
Tak sa ťa potom pýtam ´´zahľadel mi do očí´´ poznáme sa iba niekoľko dní, ale zistil som, že ťa milujem viac ako nikoho pred tebou ´´ odmlčal sa´´ Vezmeš si ma? ´´povedal a sklopil zrak´´.
Neveriacky som na neho pozerala a zmohla sa iba na … čože??? Pozrel na mňa a zopakoval … Vezmeš si ma? Bolo prvého apríla a mňa nenapadlo nič iné, ako sa spýtať, či to nieje prvo aprílový žart. Nie nieje …. odvetil mi … toto je pravda. Áno … povedala som mu a pobozkala ho. Bol to najkrajší deň v mojom živote =)
Budem sa vydávať !!! Kričala som ako zmyslov zbavená a neustále som Albusa bozkávala. Milujem ťa … my obaja … usmiala som a a chytila sa za bruško.
Kedy sa chceš vydávať? Spýtal sa ma odrazu Albus. Ja, neviem … odvetila som mu a trošku som znervóznela. Bol to naozaj zvláštny pocit. V žalúdku sa mi všetko prevracalo a neustále som pozerala Albusovi do očí. Boli také úprimné a okrem toho, keď som bola v jeho prítomnosti, všetko sa mi zdalo ihneď krajšie.
Podvečer už všetci vedeli o tom, že som zasnúbená a tehotná. Nemohla som si odpustiť množstvo Albusových bozkov a objatí, ktoré ma hriali pri srdci. Pozerala som neustále na množstvo priateľov a množstvo zábavy medzi nimi. Bola som vďačná za každého jedného a potom som sa pridala aj s Albusom k zábave. Veď treba to osláviť nie? =)
P.S. Sirus bráško … kedy sa dáš už do kopy zo Shem? Pozri na Albusovho bráška Jamesa :) toho som už dala dokopy s Radkou a kto vie či nebudú mať bábo :) ja vám to strašne moc prajem tak sa už konečne rozhodni :)
P.P.S. Nič v zlom a plsss nezabite ma za tieto reči :) Vďaka za pochopenie :) ...
***********************************************
Poprosím komentíky :D

Jupííííííí vypadla som :D

13. dubna 2008 v 13:18 | Vejka
Tak ja som vypadla zo SONB =) ako nič v zlom proti Andy ale tak ... nemám rada takéto súťaže ... tak som rada že som vypadlaaaaa :) ... vďaka však tým, čo za mňa hlasovali ...

Mehehee ... 1. kolo SONB u Aryi

12. dubna 2008 v 9:00 | Veja
No akosi nevydalo a ja som až teraz zistila že je už 1.kolo SONB u Aryi ....
Takže ak sa nenahneváte a ešte ste nikde nehlasovali tak plsaaa zahlasujte :) Ďakujem :)
Hlasovať môžete ... Tu !
Vopred Vám všetkým strane mooooc Ďakujem :) .... ste zlatý ....

5.kapitola - Bábo??? =)

9. dubna 2008 v 18:15 | Veronika
A new pokračko mojej perfiš poviedočky :) juuj krásny to deň ... v Piatok o 18:00 je moja svadba s Albusom tak prídite oks :) .........
(to že je na tom obrázku chlapec neznamená! že budeme mať chlapca oks ... ako sa podarý, tak bude :D )
-------------------------------------------------------------------------------------------------
Budeme mať bábo … povedala som a čakala na Albusovu reakciu. Dieťa som chcela už nijakú tu dobu ale že to bude tak skoro … no proste som to nečakala. On na mňa iba pozrel a potom sa usmial. Milujem ťa .. povedal mi.
Pred nijakým časom …
* * *
A keď budete mať dieťa môžem byť jeho krstná? Spýtala som sa brata a jeho frajerky. Aryana! Zahučala mi Shem do ucha. Čo je?! Zvreskla som na ňu … normálne sa vás dvoch pýtam preboha! Neviem čo sa hneď obaja čertíte. No .. a ja neviem prečo mi dávaš takéto blbé otázky. Ešte raz sestrička a môže sa ti niečo stať. Obaja vstali a odišli. Tak toto bolo teda fakt bingo! Ani len mi neodpovedali. Čo si ja mám potom o tomto myslieť preboha! Ak nebudem ja krstnou ich dieťaťa tak ani oni nebudú môjmu. Vtedy mnou prešiel zvláštny pocit. Slovo môjmu ma tak ohúrilo, že som zatúžila po vlastnom. Čo to so mnou preboha je? …
Albus? Nechcel by si dieťa? Spýtala som sa ho, no nebola som si istá tým, čo mi odpovie. Jeho pohľad bol fakt ohromný … nemohla som si pomôcť a začala som sa smiať. Čože? Spýtal sa ma,no potom sa usmial aj on. Ja neviem … odvetil mi a potom ma pobozkal. Ty neboj áno?! No … áno, chcela by som … prepáč, akosi mi teraz začalo hrabať. Povedala som a posadila sa. Vieš, videla som nijaké deti a niečo sa vo mne proste pohlo … pozrela som smerom k nemu a on mi povedal že na 99,9% by chcel dieťa. Potešilo ma to. Bola som fakt šťastná a to som netušila že bábo sa dostaví tak skoro.
O niečo neskôr ...
* * *
Čo robíš? Spýtal sa ma Albus a podišiel ku mne bližšie. Pocítila som pocit obrovského šťastia a odvetila som mu že varím. Nedáš si? Spýtala som sa ho a usadila ho na stoličku. Sú palacinky … usmiala som sa a podala som mu tanier. Potom som sa mu usadila na kolená a začala som ho kŕmiť. No čo? Chutí? … spýtala som sa ho a pobozkala ho. Od teba všetko … povedal mi a vo mne vzrástol pocit vzrušenia. Ten zips na tvojich nohaviciach ma tlačí … povedala som po chvíli a sadla som si na vedľajšiu stoličku. Bola to pravda … mala som pocit že sedím na nijakom koši. Tak si ich dám dole nie? Odvetil mi a ja som si nemohla odvetiť úsmev. Tak poď … vzala som ho za ruku a on ma nasledoval do mojej izby. Ešte sme neboli ani pri dverách izby a už sme sa vášnivo bozkávali. Bolo to prekrásne. Keď sme vošli do mojej izby, začali sme sa smiať. Pozhadzovali sme niekoľko vecí a potom sme sa navzájom zo smiechom vyzliekali. Nič však nebolo také krásne ako jeho bozky. Nemohla som im nikdy odolať a inak to nebolo ani v tejto chvíli.
Si prekrásna … povedal mi keď sme vedľa seba ležali v posteli. Takto by som sa na seba dokázal pozerať stále. No ty možno ale čo by povedal môj brat keby som behala nahá po dome … začala som sa smiať. To by teda bolo :D a ochrana bola zabudnutá? Spýtala som sa odrazu … Myslel som, že chceš bábo, tak asi áno … usmial sa a pobozkal ma.
Milujem ťa … povedal mi a mne ostalo povedať mu len to isté. Milovala som ho ako nikoho a jeho objatia a bozky boli pre mňa to najcennejšie na svete. Pobozkala som ho. Najskôr jemne a potom vášnivejšie a vášnivejšie. Všetky bozky ktoré mi opätoval boli fantastické. Bola to tá najkrajšia chvíľa v mojom živote.
*****************************************************
Tak toto sa mi vážne podarilo :) lepšie však bolo keď som to vykričala do sveta. Môj bráško kukal ako nikdy, no potom ma objal. Moje kamarátky mi blahoželali a Albus? …
Ten sa učil hovoriť namiesto teba-vás :) proste krásny deň … :D :D :D
------------------------------------------------------------------------------------------------------
Krásny to diel nie :D určite ste ostali prekvapený ale tak treba objavovať a byť šťastný :) ... aký je teda váš názor na tento diel poviedky? Píste pls do komentárov :)

4.kapitola - Je to viac ako láska?

4. dubna 2008 v 20:58 | Veronika a Albus
A new pokračko :) toto som zbúchala už pred pár dňami ale tak akosi som to sem zabudla dať sry ... No však teraz to už je tak čítajte ... :D
Ahoj láska … povedala som Albusovi len čo vošiel do domu. Ahoj … odpovedal mi a pobozkal ma. Tak čo? Príde? Spýtal sa ma zo záujmom no i zo strachom v hlase. No, mal by … čoskoro. Povedala som mu a pocítila som nával strachu a zároveň aj úľavy.
Už je tu! … povedala som a začala sa chvieť. Ja to nezvládnem! Nie ja nemôžem … nie … začala som plakať. Zvládneš to. Som si istý … povieš mu proste pravdu. Ak ťa má rád, isto to pochopí. Jeho slová ma zázračne upokojovali a onedlho som už stála zoči voči Markovi.
Ahoj … povedala som mu a on ma z radosťou objal. Ja … odpusť ale nemôžem … prepáč. Čo sa deje? Spýtal sa ma Márk a potom sa vzdialil. O chvíľu prídem … povedal mi a na chvíľu sa vytratil. Ja som medzitým odbehla do svojej izby a potom som pohľadala Albusa. Našla som ho sedieť v obývačke, kde pozeral televízor. Albus? Podišla som k nemu a prisadla som si. Mám strach, povedala som mu a on ma ihneď upokojil ...neboj sa ... vzal ma za ruku a pobozkal ma. Celá som sa chvela ale nedokázala som mu ten bozk odmietnuť. Jeho hlas a dotyky ma upokojovali. Milovala som ho. Čo na to povedal? Zatiaľ nič … odvetila som mu a opäť som sa roztriasla. Musel na chvíľu odbehnúť. On to asi nepochopí . Čo potom? Čo ak sa nahnevá? Albus ja …
Nedokončila som ani vetu, keď ma zastavil. Zahľadel mi do očí a potom si predo mňa kľakol. Pousmial sa a potom povedal … Neboj sa, nejdem ťa žiadať o ruku :)
No, škoda … povedala som mu a usmiala sa. Ale ak by si chcela … vytiahol z vrecka prsteň a potom povedal … toto sa mi sem nijako zatúlalo. Ja, nie prepáč ale nie sme spolu ešte tak dlho aby … odmlčala som sa. Albus sa iba usmieval a potom povedal že vie. Navliekol mi prsteň na prst a povedal tie najmilšie slová aké len mohol … toto nieje sobášny prsteň … je to len dar odo mňa :)Ľúbim ťa … povedal mi a potom ma pobozkal. Mala by si sa už vrátiť láska. Mal pravdu. Vstala som a odišla od neho k Markovi.
Myslím že si mi chcela niečo povedať … stál tam celý usmiaty a čakal na mňa. Ja som iba pozrela do zeme a rozplakala sa. Mark? Začala som pomaly … vieš, ja mám rada niekoho iného. Povedala som potichu a stále som pozerala so zeme. Čože? Ako to myslíš? Vieš predsa že nemôžem byť s tebou stále a … nedokážeš si predstaviť ako som sa za tebou tešil a ty … odmlčal sa a sadol si. Prepáč mi to Mark ale ja … zaľúbila som sa do niekoho iného. Odpusť mi, ale, ja chcem byť s ním. Povedala som mu a pozrela smerom k nemu. Mlčal ale potom prehovoril … tak toto som teda nečakal. Zatváril sa smutne a vstal. Myslím, že by sme sa už nemali stretávať. Povedal mi a potom odišiel. Ostala som tam stáť a pozerala som smerom ktorým odišiel. Bolo mi to nesmierne ľúto ale od tej chvíle som už nebola s ním. Konečne som uzatvorila ten neustále točiaci sa kruh a mohla som ostať iba s Albusom. Už iba s ním.
Vrátila som sa k nemu a chvíľu som na neho iba pozerala. Už? Spýtal sa ma a potom ma objal. Milujem ťa! ... Povedala som mu bez rozmýšľania a pozrela mu do očí. Ach ... povedal mi a zatváril sa zmätene. Ach? Spýtala som sa a ostala som urazená. On sa iba usmial a vysvetlil mi ako ma miluje tiež a že najskôr si neuvedomil čo som práve povedala. Milujem ťa … povedal mi ku koncu a mne neostalo už nič iné iba ho pobozkať … taká som bola šťastná :) Veď kto by aj nebol :)
Mám také obrovské šťastie ách … som rada že mám takého super chalana :) Milujem ťa Albus ...
************************************************************
Tak snáď sa vám to páčilo :) dúfam že ten budúci diel bude dlhší ... vďaka že ste si to prečítali a pls komentíky ... papa

Noo tak toto je sila načo som sa na to preboha dala ....

4. dubna 2008 v 13:07 | Veja
No tak ja sa k tomuto nepriznávaaam ....... ale dúfam že keď sa to začne, tak za mňa zahlasujete :) Ďakujem vám moc za pozornosť ...

3.kapitola - Ako to vlastne všetko je?

1. dubna 2008 v 15:33 | Veronika a Albus
Mám tu new pokračkóóó ... Ako už isto tušíte zasa to bude mať niečo spoločné so mnou a Albusom :D kto vie prečo *usmeje sa a zamyslí* ............... to bol vtip :D Tak pome ... na čo čakáte? Čítajte! :)
A teraz už len ako vybaviť to z … odmlčala som sa. Ani ja, odvetil mi Albus a vzal ma za ruku. Buď rád, že nemáš teraz také problémy ako ja, pozrela som do zeme. Albus mi len dvihol hlavu a povedal tie najpovzbudivejšie slová aké mohol … teraz som v tom s tebou. Pozrela som mu do očí a zmohla som sa len na slabé Ďakujem. Nemáš mi za čo ďakovať … to skôr ja mám ďakovať za to, že si so mnou. Aj ja som rada ´´usmiala som sa´´. On však na mňa iba pozeral. Mám rozmazaný make up? Spýtala som sa ho. Nevadí, si nádherná i bez neho … povedal a pohladil ma po tvári. Odložila som zrkadlo a povedala vďaka. On však zas na mňa iba pozeral. Čo je zasa? ´´usmiala som sa´´. Nič … len som rád, že ma má rada najkrajšia žena aká existuje. Venovala som mu iba úsmev a začala som sa červenať. Takže … sme pár? Spýtala som sa opatrne. Ja by som chcel. Je to len na tebe … áno či nie? Áno … odpovedala som mu a on mi venoval dlhý bozk. Bozk som mu opätovala ako nikdy, no potom som už musela ísť domov.
Na druhý deň
Ahoj … pozdravila som ho a usmiala som sa na neho. Ahoj … povedal a úsmev mu opätoval. Ako sa máš? Spýtala som sa ho a on mi len povedal … s tebou už lepšie. Nemohla som odolať a objatie som mu opätovala. Bol taký sladký :)
Ľúbim ťa ´´šepol mi do ucha´´. Po týchto slovách mi prešli zimomriavky po chrbte, no musela som pozrieť do zeme a začať sa červenať. Nepozeraj sa do zeme. Nehambi sa za to, že dávam najavo svoje city. Pozrela som na neho. Takto je to už lepšie … usmial sa. Viem, že je to všetko ťažké ale mi to zvládneme. Povedal a pohladil ma po tvári. Robím ti stresy však … povedala som smutne.
Ja viem … odpovedal mi i keď isto nechcel. Rozplakala som a ušla som.
Ahoj … vrátila som sa o nijaký čas. Ahoj … pozdravil ma no tváril sa smutne. Aryana … milujem ťa ´´povedal a pozrel do zeme´´ vieš, ja mám pocit, že týmto správaním mi naznačuješ, že, že ma nemáš rada ´´povedal mi, pričom mu po tvári stekali slzy.
To nieje pravda … začala som. Ľúbim ťa, ja len … bojím sa Markovej reakcie, toho že sa na mňa naštve a naštve sa … ´´zosypala som sa na zem´´. Zohol sa ku mne a povedal … tak s ním teda ostaň. Ja, začal si utierať pár sĺz, čo mu stekali po tvári.
Ale ja ho nemilujem. Nemôžem ho klamať … ja sa len bojím jeho reakcie, bojím sa všetkého, dokonca aj toho že ma môžeš opustiť, že ma sklameš.
Neboj sa … určite to pochopí keď ho už nechceš a máš dôvod. Povedal a pozrel na mňa cez uslzené oči. Proste mu povieš pravdu a čo sa týka mňa … nie nesklamem ťa. Milujem ťa a budem s tebou keď to budeš potrebovať, no aj vtedy keď nie. Musím na teba neustále myslieť a ty, ty sa tým už netráp. Povedal mi pokojne a tým ma zbavil strachu z neznámeho a aj z toho, čo príde.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Ahoj :) povedala som mu na ďalší deň poobede. Ako sa máš … spýtal sa ma a ja som ho s radosťou objala. Dobre, už viem čo povedať Markovi. Usmiala som sa a zašepkala mu … mám predsa niekoho lepšieho :) a koho? Opýtal sa ma zo smiechom. Jemne som ho pobozkala a dala mu otázku … no hádaj? On mi len bozk opätoval a potom mi povedal … no nik ma nenapadá :D
Aha … odpovedala som mu pohŕdavo a otočila som sa mu chrbtom s úsmevom na tvári. On ma iba chytil okolo pása a zašepkal mi do uška … možno jeden. A kto??? usmiala som sa a otočila sa k nemu. No ak myslíš na mňa, tak ja nie? ´´usmial sa´´ ja som mu úsmev opätovala a mlčala som až kým sa ma nespýtal prečo nič nevravím. Pre mňa však boli v tejto chvíli slová zbytočné. Bola som ako v siedmom nebi. Nemám čo povedať, taká som šťastná … povedala som mu a tuho ho objala.
Pravdu povediac … ani ja nemám slov. Ľúbim ťa … povedala som mu a pobozkala ho. Aj ja teba … povedal mi a bozk mi opätoval. Prečo ma máš vlastne rád? Spýtala som sa ho.
Ja? Od malička ... povedal mi … ale tajil som to, no moje srdce už nevládalo tajiť tak som ti to povedal a som rád. Aha a kedy si na to došiel? Pred tou hrou či tým bozkom? Ešte dávno pred tou hrou. Milujem ťa … povedala som mu, no iba vo svojej hlave. Nika si stíchla. Povedal mi a usmial sa. Som nervózna. Odvetila som mu a úsmev som mu opätovala. Z čoho? Spýtal sa prekvapene … z teba … povedala som mu a neodpustila som si úsmev na tvári. Tak nebuď! Ja ťa predsa neuhryznem … pousmial sa. Iba keby chceš teda … heh usmiala som sa … nechcem aby si ma kusol. Teda aspoň zatiaľ nie … usmiala som sa a pokračovala. Nie si vlkolak však? Nie nie som. Aspoň že tak. Usmiala som sa a vydýchla si. Nie, ale aj keby som bol, niečo také nádherné ako ty by som nikdy nepohrýzol. Veď preto … odvetila som mu a pobozkala ho. Ľúbim ťa … povedal mi. Aj ja teba láska … odvetila som mu. Ja však teba viac … povedal mi :) nie ja teba … zasmiala som sa. Narovnako, lebo vidím, že takto by sme sa rozprávali aj do rána. To ti vadí? Nie, bol by som rád ´´povedal mi´´. Pobozkala som ho. Milujem ťa … odvetil mi. Sklopila som zrak a odmlčala som sa. Prepáč, ale ja, nemôžem ešte … Viem, povedal mi a potom to zopakoval. Zajtra ťa budem potrebovať … povedala som mu … príde Márk. Budem tu s tebou. Povedal mi a usmial sa. Ďakujem ti. Si skvelý … a … vravíš mi samé pekné veci. Myslíš to vážne? Spýtal sa ma a pod okom sa mu objavila slza. Ďakujem … povedal mi a začal ma bozkávať.
* * *
Na chvíľu som prestal, pozrel som jej do očí a uvedomil som si, aké mám šťastie že ju mám a opäť som ju začal bozkávať. Ona mi bozky opätovala až kým som sa jej nespýtal prečo ja? Mohla si mi vtedy vlepiť facku … prečo si to nespravila? Pretože viem, že ma máš skutočne rád … odvetila mi a potom mi povedala ľúbim ťa. A okrem toho … začala hovoriť opäť. Viem od ostatných, že keď tu nie som, chýbam ti. A vravia mi, že ma ľúbiš. Ale, to je pravda. Povedal som jej a pobozkal ju. Ja viem … usmiala sa na mňa a potom sme sa rozlúčili, lebo už bolo dosť neskoro :).
-------------------------------------------------------------------------------------
Tak toto sa mi veľmo ľúbilo. Teda tá časť z vlkolakom. Albusko ja ťa táák milujem :) Šťastné výročie ti prajeem :) posielam tisíc božtekov a skoro sa uzdrav :) Milujeme ťa obaja :)
(to obaja kto ešte nevie - Ja a Albus budeme mať bábo a dnes ma požiadal o ruku) ............Toto je najšťastnejší deň v mojom živote cmuck :)