Narodil/a si sa ako originál, tak neumieraj ako kópia!
Blog je dočasne pozastavený!!! Poďakujte mojej mame :/
Pls hlasujte za mňa v 4.kole SONB presne =>TU !!! som tam ako VEA

20.kapitola

11. ledna 2008 v 17:15 | Veverička Veronička
Vtrhla som potichúčky do izby. Hermiona? Nechaj ma spať! Povedala ostro. Dobre, povedala som a smiala som sa v duchu. Ona si nevšimla že som bola preč! :D jupiiiiii
vonku stále pršalo. Bolo to hrozné počasie. Vzala som si veci a išla do veľkej siene na raňajky.
Dobré ráno. Pozdravila som Freda a Georga. Á, ahoj Ea. Dobré ráno, pozdravila som Olivera. On len na mňa pozrel a potom sa zdvihol a odišiel. No Oliver je zasa podráždený! Ako pred každým zápasom Fred. Povedali dvojčatá. Čo už. Vstali a išli sa pripraviť na zápas.
Prešla hodina a ja som sa spolu s chrabromilčanmi vybrala na ihrisko. Vonku pršalo ale zápas sa napriek tomu neodvolal. Vraj je to len menšie sťaženie. Mala som pocit že sa niečo stane, ale ten ja mám stále. Vyšla som hore na tribúnu a zápas sa mohol začať.
Wou!!! Lopta patrí zasa chrabromilu … povedal Lee. Bol skvelým komentátorom a najlepším priateľom Freda a Georga. Boli nerozlučnou trojkou. Zápas bol skvelý. Pozerala som sa stále z jedenej strany na druhú. Hráči sa tu premávali s úplnou ľahkosťou. Skvelé. Oliver bol stále pri obručiach. Bránil ich a bolo priam nemožné dostať sa cez neho. Pozrela som na Harryho. Bol naším stíhačom ale bol iný. Pozeral sa na prázdnu tribúnu. Pozrela som sa teda aj ja. Môj zrak bol lepší ako hoc koho tu a v tom …...
Na tribúne sedel pes!!! bol veľký, čierny. Pozeral sa na zápas. Ale to je nemožné! Povedala som si. Nemožné. Potom sa však ten pes pozrel na mňa. Ale ako? To nie už blúznim. Odvrátila som svoj zrak a keď som sa tam pozrela o chvíľu, pes tam už nebol.
Chlad! Zima … pocítila som ju. Oliver!!! Nie!!! Padal na zem. Bol celý meravý. Nehýbal sa.
Čo, čo sa stalo? Trafila ho dorážačka. Povedala mi Hermiona. Rýchlo som vstala a bežala za ním.
Oliver … si v poriadku? Spýtala som sa ho. Mal bezvládnu ruku a bol samá modrina a škrabanec. Oliver, odpovedz mi. Ako ti je! Mlčal … odvrátil zrak a potom ho prišli vziať dvaja profesori k madam Pomfreyovej.
Zozimilo sa viac. Sedela som dolu pod tribúnou a rozmýšľala som nad tým, prečo sa na mňa Oliver ani nepozrel. Bolo mi zle. Pocítila som samotu. Vstala som a odišla zo zápasu. Išla som popri zakázanom lese. Mala som chuť vstúpiť do neho ale rozmyslela som si to. Niečo zašuchotalo v kríkoch. Otočila som sa a zbadala som toho psa. Pozeral na mňa jeho čiernymi očami. Ani sa len nepohol. Vstúpila som do jeho mysle. Kto si? Spýtala som sa ho. Som ten, ktorý sa splodil. Som tvoj otec! Čo? Ty nie si môj otec, si pes! Nie, som animágus. Odpovedal mi pes. Pozerala som sa na neho a v jeho očiach som videla utrpenie a smútok. Utiekla som s tade. Ako môže byť pes mojím otcom! Ako? Nechápem. To nieje možné a čo je animágus? Plakala som. Vbehla som do klubovne a sadla som si pri kozub. Bola mi zima. Slzy mi tiekli po tvári a nevedela som, prečo sa mi to deje. Všetko sa mi začalo odrazu rútiť. Môj život bol ako domček s karát.
Prišli ostatný. Ea, si v poriadku? Spýtala sa ma Amanda. Bola v prvom ročníku. Veľmi milé dievča. Áno Amanda. Som v poriadku. Skvelý zápas, až kým neprišli dementori. Bolo ich množstvo. Prehrali sme zápas. Napadli Harryho a on je teraz v nemocničnom krídle.
Čože? Dementori? Ale ako to je možné... veď majú zákaz nie? No áno. Riaditeľ bol naštvaný. Dobre, idem do izby. Povedala a odišla. Sedela som tam a pozerala som do ohňa. Musím ho vidieť, musím vedieť čo s ním je. Vstala som a išla do nemocničného krídla. Bol tam celý metlóbalový tým. Harry sa už prebral. Oliver ležal pri okne a ani sa nepohol. Mal zlomenú ruku. Čo mu mám povedať? Pristúpila som k nemu bližšie. Oliver? Mlčal. Oliver prečo sa so mnou nerozprávaš. Prečo mi to robíš? Začala som plakať. Neplač Ea. Povedal po chvíli. Nemá to zmysel. Viem že miluješ iného. Ja, ja sa s tým zmierim. Čože? Koho! Ja, nemám iného Oliver. Nie! To je hlúposť.

No a toto je zatiaľ koniec. No neviem neviem. Čo myslíte. Čo sa stane?
Prajem príjemné rozmýšľanie. :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Arya Arya | Web | 11. ledna 2008 v 18:16 | Reagovat

supeeer :) my chceme pokracko! my chceme pokracko! xD *skanduje* :DD

2 Ea Ea | 11. ledna 2008 v 18:36 | Reagovat

Arya: noo casom mozno :D

3 Hermionusqa Hermionusqa | E-mail | Web | 11. ledna 2008 v 23:24 | Reagovat

*pridá sa k Aryi* POKRAČKOOOOOO!

4 Ginny Ginny | E-mail | Web | 17. ledna 2008 v 16:25 | Reagovat

pekna kapitola

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama